Západné Tatry - Roháče

ovcemale.jpgPráve na dlhších potulkách svetom si človek najviac uvedomuje hodnoty, ktoré má doma. Krásne lesy, čisté horské pramene, skalné hory popretkávané dokonalým turistickým značením nie sú až takou samozrejmosťou v treťom svete. Hory boli vždy moje útočisko. Miesto, kde som sa rád vracal. Až neskôr som si uvedomil, že to, čo ma k nim priťahovalo boli vlastne ľudia, ktorí v nich žijú. Tí ovplyvňujú vaše vnímanie horského sveta, do ktorého ste vošli. Ak je úcta k horám hlboko zakorenená v tradíciách, tak aj vy ich cez ňu vnímate...

Na konci jari sa stretávajú gorali v Roháčoch na vrchu Lúčna. S hrdosťou sem prichádzajú po trojhodinovej túre v krojoch. Nesú husle, basu, čerstvý syr, žinčicu, voňavý chlieb i slivovicu. Ich spev sa nesie ponad Tatry. Cez hranicu prebehujú poľskí gorali, aby sa pridali. Aj oni sem prišli na horskú omšu v krojoch. V rukách nesú husle i pálenku... Všade je plno detí a takisto v tradičnom oblečení. Mladé páry ich sem vzali, aby precítili silu tohto spontánneho stretnutia a okolitých hôr. Aby si zapamätali pohľady na hlboké doliny, v ktorých vyrastali ich dedovia. Aby sa im vryla do pamäti úcta a láska rodičov ku kraju, v ktorom sa narodili.... Pre človeka je šťastím, keď vie, kde na tejto zemi patrí...

Print page Print page15. 3. 2011, 14:14, viewed 4444x, today 2x
0.0 0Rating