2002 Expedícia Aconcagua - K2 Studio
slovensky english

2002 Expedícia Aconcagua

Či žijeme v blízkosti mora, alebo v najväčších výškach, všetci sme horskí ľudia. Sme k horám silno pripútaní a ovplyvňujú naše životy viac, než si uvedomujeme. Sú najväčšou zásobárňou pitnej vody, prístavom pre široko členitú biosféru a domovom najmenej jedného z desiatich ľudí sveta. No vojny, hlad, klimatické zmeny a degradácia životného prostredia ohrozujú jadro horského života. Práve preto sa musíme snažiť nachádzať a využívať príležitosti na ochranu horského ekosystému, podporu mieru a stability v horských regiónoch a pomoc horským ľuďom dosiahnuť ich ciele a túžby. Tým, že sa budeme starať o svetové hory, pomôžeme zaistiť dlhotrvajúcu bezpečnosť a život všetkému, čo s horami súvisí, vrátane nás samých.

Aconcagua. Jej názov je odvodený z jazyka starých Inkov a znamená „Biela stráž"ន.

Vzhľadom na výšku vynaloženého úsilia, Aconcagua sa zdá byť tým najvýhodnejším vysokohorským cieľom. Najvyšší vrchol sveta mimo ázijských veľhôr sa snažili zdolať odvážlivci na lyžiach i horských bicykloch. Motocyklisti sa pohybovali vo výške len asi 55 m pod vrcholom. V zime 1985 a 1986 Fernando Garido zo španielska táboril 66 dní rovno pod vrcholom.

Prvý výstup na Aconcaguu ostáva zahalený tajomstvom. Odkedy archeológovia našli znaky prítomnosti starých Inkov vo výške nad 22 000 stôp (asi 6 700 m), existuje vierohodné podozrenie, že niektoré andské vrcholy boli zdolané ešte pred dobytím územia Španielmi. V roku 1947 sa ďaleko od svojho prirodzeného obydlia, na hrebeni spájajúcom Severný a Južný vrchol Aconcaguy, našla kostra guanaca, príbuzného Ilama. A v roku 1985 na juhozápadnom hrebeni vo výške 17 060 stôp (asi 5 200 m) objavili múmiu, dokonale zakonzervovanú studeným, suchým horským vzduchom. Prvý výstup, z ktorého sa zachovali záznamy, sa uskutočnil v roku 1897. Bohatý anglický dobrodruh Edward Fitzgerald strávil na Aconcague dva mesiace a hoci zničený horskou chorobou (Acute Mountain Sickness - AMS) nikdy celkom nedosiahol vrchol, na piaty poskus sa to podarilo jeho sprievodcovi Matthiasovi Zurbriggenovi.

 

Fitzgerald, rútiaci sa z jednej slepej uličky do druhej, nakoniec objavil cestu, ktorá nevyžadovala vôbec žiadne odborné znalosti... Akokoľvek, jej dokonalá prístupnosť sa ukázala zradnou neskôr: od prvého známeho úmrtia v roku 1926 viac než 50 ľudí - vrátane väčšiny členov expedície z roku 1944 - na Aconcague zahynulo. Niektorí boli porazení tým najúzkočnejším nebezpečenstvom na Aconcague - nedostatokom aklimatizácie. Adaptovať svoje telo na znižujúcu sa hustotu vzduchu trvá niektorým ľuďom dlhšie ako ostatným - a niektorí sa neadaptujú vôbec, dokonca ani vo výške 8 000 - 10 000 stôp (2 400 - 3050 m). Pretože normálna cesta na vrchol Aconcaguy nepredstavuje žiadne objektívne ťažkosti, je ľahké vyliezť až za vlastnú hranicu aklimatizácie, riskujúc bolenie hlavy, nevoľnosti, alebo potenciálne smrteľné pľúcne či mozgové edémy.

S náležitou aklimatizáciou a neustálym sledovaním zhoršujúceho sa počasia môže primerane odolný a fit horolezec očakávať zdolanie vrcholu behom štyroch až šiestich dní: dva dni prístupu od cesty a dva až štyri dni samotného výstupu. Horolezci začínajú v dedine Puenta del Inca, 120 míľ (asi 193 km) západne od Mendozy v Argentíne. Dedinské mulice pomáhajú niesť jedlo a nástroje až do prvej zastávky - Plaza de Mulas. Pretože Plaza leží v nadmorskej výške 13 874 stôp n. m. (4 229 m n. m.), skoro 5 000 stôp (1 524 m) nad Puenta del Inca, väčšina skupín si predĺži cestu o dva dni a na tomto mieste oddychujú a aklimatizujú sa. Z Plaza del Mulas sa na sever tiahne schodná cesta, potom nasleduje príkry strmý kamenistý svah smerom na východ. Väčšina skupín vynechá prvé oddychové tábory (Camp Canada vo výške 16 000 stôp - 4 877 m a Camp Alaska vo výške 17 100 stôp- 5 212 m) a stúpa priamo k Nido de Condores, rovnej ploche posiatej skalami, ktoré sú výbornou ochranou pred vetrom pre rozložené stany.

 


Z Nino de Condores Fitzgeraldova skupina pokračovala priamo k vrcholu cez obrovské pusté sutinaté pole. Ale kvôli nepevnej spodnej vrstve a nemožnosti ukryť sa súčasní horolezci volia inú trasu - otočia sa na juh poza hrebeň. Niektorí sa na deň zastavia v Camp Berlin, troch zrúcaných chatách vo výške 19 520 stôp (5 950 m) nad morom; niektorí pokračujú trochu vyššie do White Rocks, skupiny balvanov poskytujúcich ochranu pre stany, ktorá nie je taká preľudnená ako Camp Berlin. Z týchto táborov je to už len sedem až desať hodín na vrchol. Poslednou prekážkou je Canaleto, 1 300 stôp (396 m) dlhý sklz so stálym sklonom 33 stupňou. Je pokrytý nespojitou skalou, ktorá ústi na chrbáte medzi Severným a Južným vrcholom. Ak by ste pochybovali o tom, ktorý z vrcholov je vyšší, hľadajte znak hlinníkového kríža, ktorý označuje Severný vrchol ako „ten pravý“ najvyšší bod Aconcaguy. Zostup do Punta del Inca väčšinou trvá nie viac ako dva tri dni.

Klasická technická cesta na Aconcaguu leží na preslávenej Južnej strane. Tvorí ju 10 000 stôp (3 048 m) ľadu a rozkladajúceho sa kamenia. Prvý krát ju zdolal alpským štýlom šesťčlenný francúzsky tím v roku 1954. Horolezci strávili osem dní na nekrytom priestranstve trpiac ťažkými omrzlinami. No jednu z najťažších horských ciest sveta prekonali a bol to dovtedy najúžasnejší čin v dejinách andského horolezectva.

 

Prístupnosť Acnoncaguy a jej významné postavenie ako najvyššej hory mimo Ázie k nej láka stovky horolezcov hlavne počas argentínskeho leta v decembri a januári, takže kapacity táborov sú v tomto čase zvyčajne beznádejne zaplnené. Prineste si vlastný stan - a niečo na odpočívanie. Základným problémom lezenia na Aconcague je totiž dostatočná aklimatizácia.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 08. 02. 2002, zobrazenie 3429x, dnes 1x
Hodnotenie0.0 (0)

Expedície » Súvisiace

2001 Expedícia Kilimanjáro2001 Expedícia Kilimanjáro
"Ahoj Pali, aký bol let? Všetko v poriadku...?" Dôverné stískanie špinavých rúk a príval č...
2001 Druhý historický splav africkej rieky OM...2001 Druhý historický splav africkej rieky OM...
Šestica mladých dobrodruhov podnikla po etiópskej rieke Omo jedinečnú cestu do praveku Gra...
2001 Raftérska expedícia na Sibír2001 Raftérska expedícia na Sibír
Pereje v kraji vyhnancov Kto si neuvedomil vážnosť situácie po vystúpení z lietadla TU 134...

Komentáre (0)

Zatiaľ tu nieje žiadny komentár.

dvd_sloboda-pod-nakladom_sk-2.jpg dvd_zit-pre-vasen_sk-1.jpg pyg.jpg dvd_troudefer_sk.jpg mong.jpg bhu.jpg car.jpg nezant.jpg tep.jpg

CalmCube2 CMS · Webdesign Michal Skrabalek
RSSFacebookYouTubeVytlačiť stránkuMapa stránok · © 2003 - 2019 K2 Studio · Počet návštev: 4530086 (3429)