2001 Expedícia Elbrus - K2 Studio
slovensky english

2001 Expedícia Elbrus

Hámor a sedem samíc - takú prezývku dali priatelia jeho expedícii. Projekt Tramtária Seven Summits alebo sedem vrcholov sa naraz niesol v nežnejšom duchu. Cieľ bol však vytýčený a nemenný. "V horizonte dvoch rokov vystúpiť na najvyššie vrcholy siedmich kontinentov," upresní Peter Hámor. Horolezcov, ktorým sa to podarilo dosiahnuť, nie je na svete veľa. Legendárny Reinhold Messner figuruje v exkluzívnom zozname na druhom mieste, pred ním to dokázal v roku 1986 Kanaďan Pat Morrow. 

Elbrus

Popradčan Peter Hámor si pomyselnú "Korunu sveta" nasadil ako sedemdesiaty štvrtý v histórii. Zároveň ako prvý Slovák. Z každého vrcholu si "na zem" priniesol kameň, malý kúsok hory. Nápad vidieť svet zhora zakaždým na inom kúsku našej planéty sa zrodil kdesi pod bájnym Everestom.

Mystický: "Ani z Everestu nie je vidieť celý svet," vyhlásil Šerpa Tenzing, keď v roku 1953 spolu s Edmundom Hillarym vystúpili ako prví ľudia na najvyšší vrchol našej planéty. "Je ho však vidieť velikánsky kus," hovorí tridsaťosemročný P. Hámor. Čomolungma po tibetsky znamená Matka bohyne zeme. Na vrchole jedinej hory s prívlastkom "deväťtisícovka" stál 19. mája 1998. Síce s kyslíkom, ale predsa... Pocit to bol neopakovateľný. Vtedy azda ešte netušil, čo ho bude čakať po návrate domov. Na špicu sveta totiž vystúpil ako člen čínsko-slovenskej expedície, ktorá na vrchol vyniesla okrem slovenskej vlajky aj štandardu HZDS. A to už s horolezectvom nemalo nič spoločné.

"Nešlo skombinovať Hámora a politiku," tvrdí Peter a svoje presvedčenie adresuje najmä priateľom, ktorí ho poznajú už nejaký ten čas. Z jeho rozprávania cítiť, že to nebolo ľahké obdobie. "Som rád, že som tam bol. Bola to pre mňa veľká škola do života," tvrdí. Na najvyššiu horu Zeme plánuje vyjsť ešte raz. Nie však z dôvodov, ktoré sa automaticky tlačia na jazyk. "Nechcem, aby sa to chápalo ako moje ospravedlňovanie. Nemám sa komu a začo... Podal som športový výkon a nechcem otvárať kapitolu Everest z roku 1998," dopovie. Tam kdesi pod Everestom sa zrodil aj nápad pozrieť sa na ďalší kus sveta z miest, ktoré sú na každom kontinente najvyššie od hladiny mora. A keďže sa každý výstup začína už snívaním, Peter Hámor mal po nociach, ktoré nasledovali, čo robiť. Príprava bola rozhodujúca.

Štyritisícosemstoštyridsaťštyri: Presne do takej výšky sa týči vrchol Carstenszovej pyramídy, najvyššieho miesta Austrálie a Oceánie. Najexotickejšia a zároveň najťažšie dostupná hora sveta stojí uprostred vlhkej džungle v oblasti Irian Jaya na Novej Guinei. "Štátny prevrat je tu národným športom. Zároveň je to azda posledný kút na našej planéte, kde zažijete kamennú dobu. Miesto, kde domorodci chodia nahí, obživu lovia šípom a lukom a ich predkovia kedysi jedli ľudí," vykresľuje Peter Hámor ťažko uveriteľné skutočnosti. Získať povolenie na výstup, takzvaný surat jalan, je lotéria. To bola parketa cestovateľa Rudolfa Švaříčka, ktorý sa na Novú Guineu vydal s Hámorom.

"Argumentom bolo treba pomôcť. Bolo jedno, či ste obetovali tričko alebo sto dolárov. Nevideli v tom rozdiel." Po získaní okrúhlej pečiatky prišiel na rad ďalší oriešok. Džungľa. "Lietadlo nás doviezlo k hore najbližšie, ako sa len dá. V našom prípade to znamenalo ešte sedem dní pochodu do základného tábora. Týždeň v dažďovom pralese! Už keď sme nad ním leteli, mal som "džungľofóbiu". V zelenom šťavnatom koberci by nás nikto nikdy nenašiel," opisuje Peter to, čo videli oči. Na telo pôsobila džungľa ešte pestrejšie. "Nechodí sa tu priamo po zemi, ale na akomsi prvom poschodí zo spadnutých stromov a všakovakého rastlinstva. Brodili sme sa bahnom siahajúcim po kolená. Neustále sme stúpali. Každá chyba alebo úraz mohli mať fatálne následky. Vo vzduchu viselo aj nebezpečenstvo malárie," rozpráva o útrobách "ihriska", ktorým sa museli pretĺcť.

Oči od údivu sa im otvárali aj nad domácimi nosičmi. Chodili bosí a živili sa tým, čo ulovili. A lovili všetko, čo sa hýbalo. "Vtáky, hlodavce, ale zjedli aj kazuára. Ich jedálny lístok je vlastne červená kniha ohrozených živočíchov," opisuje školu prežitia v divočine, ktorá sa dá od domácich odpozorovať. "Samotný výstup bol už iba čerešničkou na torte. Bez vrcholu sa späť ísť nedalo," prizná sa a jedným dychom sa vráti na Carstenszovu pyramídu. "Je to nádherná hora. Ostrý hrebeň vápencového brala a prekrásne lezenie. Celá oblasť pod ňou je rozprávková. Chýbali tam už iba mamuty. Takto asi vyzeral svet vo svojej ranej mladosti."

Z divočiny do civilizácie: Aj tak sa dá nazvať skok z Novej Guiney na Aljašku, kde leží najvyššia hora Severnej Ameriky Mount McKinley. "Tri vety, platobná karta, pár formulárov a povolenie na výstup máte v rukách. Chýba tomu však čaro a zdravá zábava pri organizovaní." Prechod na detailne premyslený americký systém bol badateľný. Všetko ostatné bolo ako vystrihnuté z knižiek Jacka Londona. "Celá Aljaška je veľká zlatokopecká osada, vrátane dobrodruhov, ktorí tam žijú kvôli prírode a tvrdej romantike. Pripadal som si ako v skanzene," opisuje Peter atmosféru "inej" Ameriky.

Stúpanie na vrchol bolo dobrodružné. Absolvovali ho spolu s kameramanom a dokumentaristom Paľom Barabášom, ktorý o celom projekte pripravuje film. "Už na letisku nás vítali medvede. Čakalo nás päť dní pochodu. Všetky veci sme si ťahali na saniach. Nemali sme nosičov," rozpráva Peter a nedá mu nespomenúť nádhernú prírodu. "Ľad, sneh, čisto a pokoj," slová, ktoré by ju vystihli, dlho nehľadá. Indiáni dali najvyššiemu miestu Severnej Ameriky meno Denali čiže Vysoký. Šesťtisícstodeväťdesiatštyri metrov však zďaleka nie je jediná výnimočná vlastnosť, ktorú tento najchladnejší kopec sveta má. Teploty sa tu pohybujú okolo mínus 50 stupňov Celzia. Hora je vzdialená iba 250 kilometrov od severného polárneho kruhu. "Tak ako každý kopec, má aj Mount McKinley svoje zbrane," vraví skúsený horolezec. Na Petra Hámora ich nepoužil. Pustil ho...

Cesta do Afriky: "Absolvovali sme ju v trojici. S Rudom Švaříčkom a Paľom Barabášom," predstavuje Peter svoje družstvo pohybujúce sa po kontinente, ktorý je, ako sám hovorí, "veľmi nákazlivý". Zrazu a znenazdajky chytí za srdce. Rovnako ako kopec, ktorý v Tanzánii svieti do diaľky. Takmer šesť kilometrov vysoké Uhuru alebo Kilimandžáro vyrastá priamo z africkej savany rovnej ako zrkadlo a je neuveriteľne cudné. "Málo ho vidieť. Je neustále v oblakoch. Počasie sa okolo neho točí. Keď sa odkryje, je mňam," opisuje Peter Hámor. Ciest na vrchol tohto vulkanického kolosu je niekoľko. Najznámejšia je tzv. Coca-Cola road. Vysvetlenie je veľavravné a naznačuje, kadiaľ cesta trojice dobrodruhov neviedla: "Je to niečo ako naša magistrála s veľkým výskytom plechoviek." Voľba padla na opačnú stranu kopca, ktorý pokrývajú ľadovcové goliere. Ojedinelé miesta, kde môžu domorodí Afričania "stretnúť" sneh. "Ľadovce pôsobia ako kocky pudingu na čiernom tanieri. Určite sa tam dá aj lyžovať a musí to byť veľká romantika," zasníva sa Peter. Najväčšou zbraňou afrického obra je výška. Ešte pred vrcholom otáča mnoho turistov, ktorých postihne výšková choroba. "Nám sa hlava krútila najmä zo stodolárového poplatku na deň za pobyt v národnom parku. Aj preto sme z vrcholu Kilimandžára trielili rovno dole. Bol to môj najdlhší zostup v živote. Takmer štyritisíc metrov za jediný deň." Strecha Afriky fascinovala všetkým, čo ponúkla...

 

Aconcagua - 6959 metrov: Najvyššia hora ležiaca mimo územia Himalájí a zároveň najnavštevovanejšia v Južnej Amerike. Dôvod? "Je to najpodceňovanejší kopec na svete," myslí si Peter Hámor a pokračuje: "Prístup do základného tábora je pomerne jednoduchý. Neďaleko neho, v nadmorskej výške štyritisíc metrov, stojí hotel. Nazývajú ho síce chata, ale..." nedopovie. Je tu rušnejšie než pod Everestom. A to už je čo povedať. Magické číslo vrcholu zvádza. "Aconcagua už zďaleka nie je šesťtisícovka a do siedmich kilometrov jej chýba iba pár metrov. Záchranný vrtuľník je na roztrhanie. Najmä Česi tu majú zlé meno. Osemdesiat percent záchranných akcií je kvôli nim. Aj preto vám ako prvú kladú otázku, či náhodou nie ste z Čiech," tvrdí. Aconcagua je známa studenými vetrami, ktoré sa tu na ceste od neďalekého Tichého oceánu doslova vyzúria. Namáhavé je najmä stúpanie. Potvrdzujú to aj slová Petra Hámora: "Výstup bol pre mňa tvrdý. Boli to zážitky skôr himalájske. Mrzli sme a ťažko šliapali na vrchol. Podmienky boli kruté. Posledné metre si bolo potrebné odtrpieť." A aký bol najvyšší vrchol Južnej Ameriky? "Bola to práčka na mozog," pocit čistoty si na Aconcague Peter doprial trikrát. Raz dokonca s manželkou Marikou.

Návrat do socializmu: Predposledná cesta expedície Tramtária Seven Summits viedla do Ruska a smerom do minulosti zároveň. Peter Hámor sa vracal na Kaukaz po trinástich rokoch. Čo sa zmenilo? "Nič. Všetko vyzeralo rovnako, len úmerne schátralo. Nič neubudlo, nič nepribudlo. Iba hory zostali nádherné a ľudia dobrosrdeční. Vkročili sme do skanzenu socializmu," načrtne Peter Hámor atmosféru starého známeho pohoria. Pozitívom samotnej hory je, že nikto od vás nechce povolenie. Inými slovami - je zadarmo. Nič sa nezmenilo!

Elbrus leží iba 11 kilometrov severne od kontinentálnej hranice medzi Európou a Áziou. Táto dávno vyhasnutá sopka je o celých osemsto metrov vyššia ako francúzsky Mont Blanc, všeobecne považovaný za "najvyššieho Európana". Výstup je technicky nenáročný. Aj preto si spolu s Paľom Barabášom vyniesli hore lyže. Peter Hámor si to druhýkrát zopakoval s padákovým klzákom. "Letel som z výšky päťtisíc metrov. Pocit to bol jedinečný a silný," vraví.

Milión na Antarktídu: "Predstavte si tisíc odtieňov bielej... Taká je Antarktída. Je taká čistá, že je ťažké vôbec hovoriť o prírode. Nič tam nežije, nerastie, nelieta. Je to zhmotnená čistota. Mraky s horizontom, všetko sa zlieva. A ticho. Absolútne ticho," hľadá Peter Hámor slová, ktoré by vystihli Antarktídu, posledný svetadiel na ceste za "Korunou sveta". Zároveň to bola najdrahšia cesta na vrchol. Stála vyše milióna korún. O finančné krytie sa starali sponzori, najmä Tramtária. Aj rodinný rozpočet však pocítil zberateľskú snahu hlavy rodiny.

"Od začiatku bolo všetko nové. Ako vystúpenie na ľadovom mesiaci. Už samo pristátie obrovského ruského lietadla IL--76 pripomínalo kontrolovanú haváriu. O organizáciu a prevoz z čilskej strany sa takmer výhradne stará americká firma Adventure Network. Piloti sú však Rusi." Po vystúpení z lietadla je všetko ostatné veľmi vzdialené od civilizácie. Tak ako Ellsworthove vrchy s najvyšším vrcholom kontinentu, 4897 metrov vysokým Mount Vinsonom. "Pod horu si treba opäť všetko pritiahnuť na saniach. Cesta po ľadovci za mrazivého počasia zaberie dva dni. Vrchol je len špička velikánskej bielej masy," spomína Peter. Hore vyšiel sám. Na poslednom vrchole zostal najdlhšie. Antarktída ho opantala. "Prísne tu dbajú na ekológiu. Aj popol z cigarety tu pôsobí ako obrovská špina. Expedície zvážajú vlastné exkrementy vo vrecúškach a všetko sa, vrátane moču, odváža zo základní lietadlami do Čile," hovorí o snahe zachovať tento jedinečný kláštor prírody takmer nedotknutý. "Antarktída je choroba. Ak ju dostaneš, je to chronická záležitosť." Peter Hámor sa chce vrátiť nielen tam. Už s "Korunou sveta", ktorá je síce neuchopiteľná, ale... Zanechala spomienky, pocity a sedem kameňov - sedem trpaslíkov.

JURAJ SEDLÁK , Český a slovenský svet

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 02. 07. 2001, zobrazenie 3740x, dnes 2x
Hodnotenie0.0 (0)

Expedície » Súvisiace

2000  Potápačská expedícia Szent István2000 Potápačská expedícia Szent István
O expedícii technických potápačov Slovenska na vrak najväčšej rakúsko - uhorskej lode. V n...
2000 Seven Summits - Mount Mc. Kinley2000 Seven Summits - Mount Mc. Kinley
Je polnoc. Slnko práve zapadlo za Aljašské borovice. Ležím s Petrom v spacákoch na malom l...
2000 Okolo Anapurny do  Mustangu2000 Okolo Anapurny do Mustangu
Návrat do stredovekuRoku 1952 sa švajčiarskemu geológovi Tonimu Hagenovi podarilo v Nepále...

Komentáre (0)

Zatiaľ tu nieje žiadny komentár.

dvd_sloboda-pod-nakladom_sk-2.jpg dvd_zit-pre-vasen_sk-1.jpg pyg.jpg dvd_troudefer_sk.jpg mong.jpg bhu.jpg car.jpg nezant.jpg tep.jpg

CalmCube2 CMS · Webdesign Michal Skrabalek
RSSFacebookYouTubeVytlačiť stránkuMapa stránok · © 2003 - 2019 K2 Studio · Počet návštev: 4499365 (3740)