Naša skupinka nadšencov kaňoningu si už vo svojom zozname výziev môže pri troch kaňonoch urobiť poznámku – zdolané. „Ja som vďačný, že sa nám podarili úchvatné prechody kaňonu Trou de Fer (Železná diera) na ostrove Reunion, Gorg Blau y sa Fosca na ostrove Malorka a teraz v auguste sme zdolali švajčiarsky kaňon Lodrino, ktorý mal v tom čase mimoriadne veľa vody,“ opísal svoje čerstvé spomienky Dušek.
V spomínanom Lodrine v Ticine vo Švajčiarsku pôsobila v lete prvá slovenská kaňoningová skupina v zložení: Miro Dušek, Jaro Holeček, Paľo Černý, Viktor Doletina a Pavol Barabáš. Podarilo sa nám zaznamenal prechody všetkých troch kaňonov aj na kameru.
Prechod desiatich najkrajších kaňonov sveta je môj osobný sen, ktorý si chcem naplniť. Mojim hlavným cieľom a želaním je však dostať kaňoning do povedomia ľudí. Kaňoning je spôsob, ako spoznať tie najskrytejšie zákutia prírody. Je veľká škoda, že sa tak nádhernej aktivite venuje tak málo ľudí. Pre vysvetlenie, my profesionáli, hodnotíme kaňony cez takzvaný koeficient zážitku na stupnici od 1,0 po 4,0. Top 9 kaňonov, z tých, ktoré plánujeme prejsť, má koeficient zážitku 3,9 a jeden jediný 4,0. Tento koeficient vyjadruje technickú, psychickú a fyzickú náročnosť, dostupnosť kaňonu, krásu prírodnej scenérie, ale aj riziko ohrozenia života a zdravia. Každý z týchto desiatich kaňonov je špecifický. Preto je nutné, aby sa človek na každý veľmi dobre pripravil. Niektoré sú veľmi vodnaté, ako napríklad Lodrino, niektoré sú uzavreté v jaskyni (Gorg Blau y sa Fosca ) a niektoré sú ukryté v džungli. Práve preto sa prechod všetkých desiatich kaňonov podaril iba hŕstke ľudí z celého sveta. Ja a moji priatelia by sme taktiež radi zažili tieto výnimočné kaňony na vlastnej koži.
Ktorý kaňon bude najťažší?
Za najnáročnejšie považujem prechody troch kaňonov vo Švajčiarsku v oblasti severnej steny Eigeru. Ich prechod je možný iba v zime, a aj to len za špecifických podmienok, keď sa ľadovec topí čo najmenej. Aj tak je možné, že tam bude ohromné množstvo vody a ľadová zima vysaje energiu aj z najotužilejších profesionálov.
Ako rýchlo zvládnete tieto miesta zdolať?
Na každý jeden prechod musí prísť ten správny čas a vhodné prírodné podmienky. Je vždy na rozhodnutí prírody, či nám prechod kaňonu umožní. A samozrejme naše peňaženky (smiech).
Po doterajších výkonoch sú všetci členovia v poriadku? Boli aj riskantné situácie?
Kaňon Lodrino sme prechádzali sa mimoriadne vysokej vody, povedal by som až hraničného stavu. V jednom z vodopádov mi silný prúd podtrhol nohy a namiesto skoku som sa zrútil z 10-metrov vysokého vodopádu do vodnej turbulencie. O náprotivnú skalu som si narazil členky. Vďaka špeciálnej obuvi - a samozrejme s veľkou dávkou šťastia - som mohol pokračovať ďalej. Ďalší člen výpravy Palko Černý si pri jednom z vysokých skokov narazil rebrá. A aby toho nebolo málo, neskôr ešta aj kolená. Skoky mali viac ako 16 metrov. Treba však povedať, že hovoríme o extrémnych kaňonoch. Existuje však veľké množstvo kaňonov aj v okolí Slovenska, ktoré sú ideálne pre začiatočníkov. Sú oveľa menej náročné a prinášajú krásne nezabudnuteľné zážitky, ktoré všetkým záujemcom radi sprostredkujeme.
Ako sa dá vybaviť povolenie na takéto zdolávanie kaňonov od správcov parkov, v ktorých sa nachádzajú? Môže tam ísť ktokoľvek?
Každá krajina má svoje pravidlá. My však máme licencie, ktoré nás oprávňujú navštevovať tieto kaňony a sprevádzať nimi ľudí, ktorí chcú vstúpiť do čarovného sveta kaňoningu.
Váš tím je uzavretý, alebo sa doň môžu dostať aj iní fanúšikovia kaňoningu?
Ja a môj tím organizujeme každý rok kaňoningové výpravy na rôzne miesta ako je Madeira. Korzika, Malorka, oblasť Sierra de Guara v Španielsku ale aj jednoduchšie výlety prevažne pre začiatočníkov do Slovinska a Talianska. Na náročnejšie expedície si však vyberám ľudí skúsených a vodou a lanom ošľahaných (smiech).
Zážitkovo je to niečo úplne iné a ťažko tieto športy porovnávať. Počas zostupu do tajomných zákutí našej Zeme ste stále v divokej vode, zlaňujete vodopády, alebo plávate nádhernými roklinami. Tá nespútaná voda dodáva kaňoningu úžasnú dynamiku. Celé je to akoby intenzívnejšie. Na jar sme prešli Gorg Blau y sa Fosca na Malorke. Ten úzky kaňon sa postupne mení na jaskyňu so sifónom, ktorý treba podplávať. Bol som v šoku, aký nádherný skvost sa v útrobách ostrova nachádza.
Kaňoning je určite aj o prekonávaní vlastného strachu a vlastných hraníc. Mali ste vo Švajčiarsku nejaký zážitok, ktorý bol pre Vás takýto hraničný?
Boli sme výborná partia. Skúsený tím, ktorý má už dosť prechodov kaňonov za sebou. Nakoľko bolo v Alpách dosť upršané leto, kaňony v Ticine boli na hranici priechodnosti. Týždeň sme čakali na vhodnú príležitosť, kým sme si trúfli vojsť do kaňonu. Dva týždne pred nami sa doň nik neodvážil. Voda v tom kaňone bola naozaj veľmi silná, ale my sme na to vopred trénovali. Nie som na 12 až 15 metrové skoky do prúdu vody zvyknutý, ale tu som jednoducho musel potlačiť strach a skočiť. Zlaňovanie totiž neprichádzalo do úvahy, lebo by ma prúd pod vodopádom mohol zvalcovať a už by som nevyplával. Človek tam skrátka nesmie urobiť chybu.
Miroslav Dušek pre Teraz.sk:
Stojíte pred veľkou výzvou – zdolať 10 najkrajších kaňonov sveta. Ako sa vlastne takýto rebríček zostavuje?Prechod desiatich najkrajších kaňonov sveta je môj osobný sen, ktorý si chcem naplniť. Mojim hlavným cieľom a želaním je však dostať kaňoning do povedomia ľudí. Kaňoning je spôsob, ako spoznať tie najskrytejšie zákutia prírody. Je veľká škoda, že sa tak nádhernej aktivite venuje tak málo ľudí. Pre vysvetlenie, my profesionáli, hodnotíme kaňony cez takzvaný koeficient zážitku na stupnici od 1,0 po 4,0. Top 9 kaňonov, z tých, ktoré plánujeme prejsť, má koeficient zážitku 3,9 a jeden jediný 4,0. Tento koeficient vyjadruje technickú, psychickú a fyzickú náročnosť, dostupnosť kaňonu, krásu prírodnej scenérie, ale aj riziko ohrozenia života a zdravia. Každý z týchto desiatich kaňonov je špecifický. Preto je nutné, aby sa človek na každý veľmi dobre pripravil. Niektoré sú veľmi vodnaté, ako napríklad Lodrino, niektoré sú uzavreté v jaskyni (Gorg Blau y sa Fosca ) a niektoré sú ukryté v džungli. Práve preto sa prechod všetkých desiatich kaňonov podaril iba hŕstke ľudí z celého sveta. Ja a moji priatelia by sme taktiež radi zažili tieto výnimočné kaňony na vlastnej koži.
Ktorý kaňon bude najťažší?
Za najnáročnejšie považujem prechody troch kaňonov vo Švajčiarsku v oblasti severnej steny Eigeru. Ich prechod je možný iba v zime, a aj to len za špecifických podmienok, keď sa ľadovec topí čo najmenej. Aj tak je možné, že tam bude ohromné množstvo vody a ľadová zima vysaje energiu aj z najotužilejších profesionálov.
Ako rýchlo zvládnete tieto miesta zdolať?
Na každý jeden prechod musí prísť ten správny čas a vhodné prírodné podmienky. Je vždy na rozhodnutí prírody, či nám prechod kaňonu umožní. A samozrejme naše peňaženky (smiech).
Kaňon Lodrino sme prechádzali sa mimoriadne vysokej vody, povedal by som až hraničného stavu. V jednom z vodopádov mi silný prúd podtrhol nohy a namiesto skoku som sa zrútil z 10-metrov vysokého vodopádu do vodnej turbulencie. O náprotivnú skalu som si narazil členky. Vďaka špeciálnej obuvi - a samozrejme s veľkou dávkou šťastia - som mohol pokračovať ďalej. Ďalší člen výpravy Palko Černý si pri jednom z vysokých skokov narazil rebrá. A aby toho nebolo málo, neskôr ešta aj kolená. Skoky mali viac ako 16 metrov. Treba však povedať, že hovoríme o extrémnych kaňonoch. Existuje však veľké množstvo kaňonov aj v okolí Slovenska, ktoré sú ideálne pre začiatočníkov. Sú oveľa menej náročné a prinášajú krásne nezabudnuteľné zážitky, ktoré všetkým záujemcom radi sprostredkujeme.
Ako sa dá vybaviť povolenie na takéto zdolávanie kaňonov od správcov parkov, v ktorých sa nachádzajú? Môže tam ísť ktokoľvek?
Každá krajina má svoje pravidlá. My však máme licencie, ktoré nás oprávňujú navštevovať tieto kaňony a sprevádzať nimi ľudí, ktorí chcú vstúpiť do čarovného sveta kaňoningu.
Váš tím je uzavretý, alebo sa doň môžu dostať aj iní fanúšikovia kaňoningu?
Ja a môj tím organizujeme každý rok kaňoningové výpravy na rôzne miesta ako je Madeira. Korzika, Malorka, oblasť Sierra de Guara v Španielsku ale aj jednoduchšie výlety prevažne pre začiatočníkov do Slovinska a Talianska. Na náročnejšie expedície si však vyberám ľudí skúsených a vodou a lanom ošľahaných (smiech).
Pavol Barabáš pre Teraz.sk
Dáva Vám kaňoning niečo, čo horolezectvo nie?Zážitkovo je to niečo úplne iné a ťažko tieto športy porovnávať. Počas zostupu do tajomných zákutí našej Zeme ste stále v divokej vode, zlaňujete vodopády, alebo plávate nádhernými roklinami. Tá nespútaná voda dodáva kaňoningu úžasnú dynamiku. Celé je to akoby intenzívnejšie. Na jar sme prešli Gorg Blau y sa Fosca na Malorke. Ten úzky kaňon sa postupne mení na jaskyňu so sifónom, ktorý treba podplávať. Bol som v šoku, aký nádherný skvost sa v útrobách ostrova nachádza.
Kaňoning je určite aj o prekonávaní vlastného strachu a vlastných hraníc. Mali ste vo Švajčiarsku nejaký zážitok, ktorý bol pre Vás takýto hraničný?
Boli sme výborná partia. Skúsený tím, ktorý má už dosť prechodov kaňonov za sebou. Nakoľko bolo v Alpách dosť upršané leto, kaňony v Ticine boli na hranici priechodnosti. Týždeň sme čakali na vhodnú príležitosť, kým sme si trúfli vojsť do kaňonu. Dva týždne pred nami sa doň nik neodvážil. Voda v tom kaňone bola naozaj veľmi silná, ale my sme na to vopred trénovali. Nie som na 12 až 15 metrové skoky do prúdu vody zvyknutý, ale tu som jednoducho musel potlačiť strach a skočiť. Zlaňovanie totiž neprichádzalo do úvahy, lebo by ma prúd pod vodopádom mohol zvalcovať a už by som nevyplával. Človek tam skrátka nesmie urobiť chybu.
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)