80 metrov pod vrcholom - Press zóna

Pavol Barabáš je tvorcom filmov z horského prostredia. Televíznym divákom sú známe jeho filmy z produkcie K2 studia Cez divoký Baltistan, trojdielny seriál Karakoram Highway, či duchovný film Budhistický Ladakh, ktorý po dvoch cenách na domácich festivaloch, dostal v máji na Medzinárodnom festivale turistických filmov v Taliansku Tourfilm98 Cenu Varese za tradície a folklór. V sobotu uvedie STV jeho film 80metrov pod vrcholom, ktorý na poslednom festivale horských filmov v Poprade dostal tri ocenenia: Cenu Kodaku, Drevenú plastiku za sugestívny dokument pri horelezeckom výkone a Cenu divákov.

Kde sa natáčal film 80 metrov pod vrcholom ?
Na území Nepálu dosahujú Himaláje najväčšie výšky. Vypína sa tu osem zo 14-tich osemtisícoviek. Jedna z nich, osamotená na východnej hranici so Sikimom, je Kančendžonga. V tibetčtine to znamená Päť pokladníc veľkého snehu, lebo má päť vrcholov, z ktorých štyri dosahujú výšku nad osemtisíc metrov. Preto je to aj najrozsiahlejšia osemtisícovka a zároveň tretia najvyššia hora sveta s nadmorskou výškou 8586 m. Kančendžonga je so všetkých osemtisícoviek najbližšie indickému oceánu. Teplý vzduch sa nad ľadovcami prudko ochladzuje, a tak tu dochádza k neskutočným víchriciam s množstvom snehu. Ale nie je to len počasie, ktoré horu bráni, ale aj strmosť všetkých jej stien a hrebeňov, chránených pred odvážlivcami obrovskými ľadovými bariérami. Na jar roku 1997 prišla práve pod severnú stenu Kančendžongy slovenská expedícia vedená Jarýkom Stejskalom, ktorý už stál na troch osemtisícovkách športovo-hodnotnými výstupovými trasami. A práve na tejto magickej hore som natáčal aj tento film.

Čo horolezcov priťahuje do hôr?
Každý z nich má jedno spoločné, potrebujú zmenu, pocit pohybu a života v priestore, ktorý nachádzajú v horách a vo voľnej prírode. Tu naberajú životnú energiu a slobodu. Tu môžu presvedčiť sami seba, že žijú, dokážu trpieť, radovať sa, odolávať únave, aby mohli sami sebe pozrieť až na dno svojej duše.

Nie je to len nezmyselná drina za pár minút šťastia, pre niekoho, kto sa z horolezeckého kolektívu možno dostane na vrchol?
Len horolezci poznajú, aké kúzlo z horolezectva vyžaruje. Dnes je ich priťažlivosť ešte väčšia ako kedykoľvek predtým, lebo vo svete, keď človek, čím ďalej tým viac ovláda svoje prostredie, patria veľhorské štíty k posledným neskroteným a neovladnuteľným miestom na našej planéte. Stále hoci ťažko nepredvídané nebezpečenstvo, náhla zmena vonkajších podmienok, robí z výškového horolezectva jedinečný a vzrušujúci zážitok, ktorý poháňa človeka k maximálnemu výkonu a k prekonávaniu samého seba. V krátkom čase musí riešiť množstvo životných otázok, musí rozhodovať a mať intuíciu odhaľovať skryté nebezpečensvo a vedieť odhadnúť hranicu návratu. Absolútne sústredenie na každý krok a nepoľavenie v koncentrácii je nutnosťou pri potlačovaní rizika, ktoré neoddeliteľne patrí k výškovému horolezectvu. Hlavne pri extrémnom nedostatku kyslíka si ho musí každý uvedomovať.

Nie sú výstupy na osemtisícovky hazardérstvom ?
Ako povedal Jarýk Stejskal: výstupy na vyššie osemtisícovky bez použitia umelého kyslíka sú vždy na hranici ľudských možností. Bez prekročenia tohoto limitu je malá nádej na úspech. Každý z chlapcov v tomto filme vie, kde sa najviac pri výstupe bál a kde zvádzal vnútorný boj, aby prekonal strach, kedy zapracoval pud sebazáchovy. Dostať sa cez túto hranicu nebýva ľahké. Keby bol človek sám ťažko sa cez túto hranicu dostane, ale pred kolektívom nechce dať najavo svoju prirodzenosť a pustí sa do rizika pretože vie, že jediná možnosť ako dosiahnúť vrchol, je podstúpiť riziko. Vrátiť sa je jedine vecou lezca a tu je dôležité jeho rozhodnutie.

A váš názor na používanie umelého kyslíka pri výstupe na osemtisícovky?
Podľa odborníkov umelý kyslík degraduje osemtisícovku na šestisícmetrový štít. Športovci ho nepoužívajú a ani to nemá pre horolezca vnútorný význam nakoľko by preňho stratilo podnikanie na najvyšších štítoch svoje čaro. Práve toto meranie síl bez technických pomôcok s elementárnou mocou hory hraje dôležitú úlohu v srdci a duši horolezca. Je to priam mystický pocit spriaznenosti s prírodou a jej nespútateľnými živlami, čo môže horolezca posunúť do iného vedomia a až nadprirodzeného stavu vnímania. Z hory sa potom vracia ako nový človek. A toto znovuzrodenie mu umožňuje jasnejšie vnímať okolo seba podstatné veci, zmysel a pravé hodnoty života a je preňho drogou vratiť sa na osemtisícové štíty znova.

Film "80 metrov pod vrcholom" Vám otvorí cestu do vysokých hôr, prebudí vo Vás obdiv k dielu prírody i k ľuďom v nich a možno pochopíte, prečo majú hory tak radi.

Z časopisu Eurotelevízia