Mongolsko - v tieni Džingischána - Súvisiace články

 

Na kmeňovom zhromaždení prijal Temüdžin v roku 1194 titul Džingischán, čo voľne preložené znamená „vládca oceánu", čiže nič menej ako pán sveta, hoci k tomu mal v tom čase ešte poriadne ďaleko. Džingischán sa stal jediným panovníkom stepi a na celomongolskom kurltaji v roku 1206 bol potvrdený jeho titul Džingischán - ako najvyšší vládca všetkých Mongolov. Prvá úloha bola splnená, pred dobyvateľom stála od tejto chvíle tá ťažšia - podmaniť si svet...

Po tom, ako Džingischán dokončil podmanenie šírych plání mongolskej stepi, začal sa venovať správe svojej ríše. Ľud rozdelil po desiatkach, stovkách, tisícoch a desaťtisícoch a do čela jednotlivých vojenských, no zároveň administratívnych jednotiek postavil svojich najvernejších, a to aj z radov prostých bojovníkov. Meno Mongol sa stalo spoločným pre všetky kmene pod jeho vládou. Už predtým vydal zákonník známy ako Jasa, ktorého jednotlivé články boli vynucované silou, čo však časom vytvorilo z Mongloskej ríše jedno z najbezpečnejších území na svete, tzv. Pax mongolica.

narodny-park-altaj-tavanbogd.jpg

Z Čung-tu (Peking) medzitým prišlo k Džingischánovi posolstvo, ktoré mu oznámilo nástup nového cisára na trón a žiadalo ho o uznanie podriadenosti Džingischána voči novému Synovi nebies.

Kumáni vstúpili do dejín pod viacerými názvami: slovanské etniká ich pomenovali Plavci alebo Polovci, v moslimských a čínskych prameňoch sú známi ako Kipčakovia, v maďarskom jazyku sa označujú pojmom Kún. Ako obyvatelia zápodosibírskych stepí sú známi už v 9. storočí medzi riekami Jenisej a Ob.

V 13. storočí sa na východe objavili Mongoli. V roku 1223 porazili spojené vojská ruských kniežať a Kumánov na rieke Kalka.

Ďalšia časť Kumánov sa pod vedením náčelníka Kötena uchýlila do Uhorska, kde ich prijal kráľ Belo IV. (1235 - 1270). Uhorský panovník predpokladal, že ich využije na obranu krajiny pred postupujúcimi Mongolmi.

Práve prijatie Kumánov bolo zámienkou vpádu Mongolov do Uhorska (1241), pretože mongolskí panovníci ich stále pokladali za svojich poddaných.

Kumáni sa vrátili až po tatárskom vpáde a panovník im vyčlenil priestory medzi riekami Dunaj a Tisa. Toto územie sa najviac podobalo ich pôvodnej krajine a vyhovovalo ich nomádskemu spôsobu života.

Kumáni sa usadzovali aj na území dnešného Slovenska.

Kumánske etnikum evokujú miestne názvy ako Kunova Lehota, Kunova Teplica, Pavlovce nad Uhrom, Plavecké Podhradie, Plavecký Štvrtok, Plavecký Mikuláš, Plaveč a ďalšie.

V bitke pri rieke Slaná (1241) porazila armáda Mongolov nepripravené uhorské vojsko. Nasledujúce pustošenie a plienenie krajiny, v uhorskej historiografii nazývané tatársky vpád, našťastie zastavila náhla smrť veľkého chána Ögedeja. Vojská pod vedením chánovho synovca Batua sa vydali už v roku 1242 na spiatočnú cestu do Mongolska, kde sa Batu plánoval zúčastniť dynastického boja o moc.

Označenie Tatári pochádza z názvu nomádskeho kmeňa Ta-Ta. Ten sa stal súčasťou mongolských kmeňov, ktoré podnikli inváziu do Európy v 13. storočí. Keďže európski kronikári nerozlišovali medzi mongolskými dobyvateľmi jednotlivé etniká, začali používať názov Tatári pre všetkých dobyvateľov, ktorí slúžili v radoch mongolského chána. V Rusku dokonca pretrvalo označenie Tatár pre všetky moslimské národy žijúceho na jeho území až do 19. storočia.

- Výňatok z časopisu Historická revue 4/2009