Omo - cesta do praveku - Zaujímavosti

Martin Žilka, alias Fševed, jeden z členov expedície OMO - cesta do praveku, podáva zopár dôležitých a praktických informácií pred vstupom do Etiópie.

Vízum: Zo Slovenska je najbližšie zastupiteľstvo vo Viedni : mail ethiopia (at) eunet.at, tel. 7102168, fax. 7102171 a v roku 2001 stálo v prepočte cca 50 Euro.

Očkovania: Vzhľadom na destináciu je nevyhnutné nezanedbať očkovania pred plánovanou cestou. Prvé očkovania si je dobré naplánovať 6 až 8 týždňov pred plánovaným odletom. Povinné očkovanie, bez ktorého Vám ani nevystavia vstupné víza, je očkovanie proti žltej zimnici. Odporúčané očkovania sú proti: tetanu, diftérii, polio, hepatitíde A, hepatitíde B, brušnom týfuse, besnote, meningitíde. Zvláštnou kapitolou je malária, ktorej je viac druhov a mali sme sa s ňou možnosť zoznámiť osobne. Zodpovednosť pri používaní dlhého oblečenia sa opláca, aj keď pri extrémne vysokých teplotách a prítomnosti predátorov v rieke sa nedá vždy dodržiavať. Najsilnejšie dostupné antimalarikum Lariam nemá medzi tropickými cestovateľmi najlepšie meno a účinnosť tohto lieku je značne pod 100 %. Pravidelne sme ho užívali, avšak jeho účinnosť u účastníkov našej expedície bola minimálna, t. j. len 17 %!! Užíva sa v týždenných cykloch a jej vedľajšie účinky negatívne pocíti hlavne pečeň. Odporúčame pri návšteve krajiny zistiť miestne dostupné účinné antimalariká. Črevným ochoreniam sme sa takisto nevyhli. Je nutné dbať na čistotu pitnej vody. V podmienkach, keď je jedinou dostupnou tekutinou práve kalná voda z rieky, je viac spôsobov ako ju premeniť na pitnú. Jodidové tabletky, minimálne 10 minút varenia alebo mechanické filtrovanie. Každý spôsob má svoje výhody aj nevýhody, isté však je, že pitná voda je v tejto oblasti vzácny statok! Viac podrobností nájdete na: www.medicus.sk/krajiny/060.htm

Doprava tam: Do hlavného mesta Etiópie - Addis Ababy, centra krajiny, lieta viacero leteckých spoločností, ako napríklad : Kenya Airways, Lufthansa, Air Djibouti, Saudia, Egyptair, Aeroflot, Alitalia, Yemenia. Medzinárodné letisko Bole je vstupnou bránou pre väčšinu zahraničných turistov. Ak plánujete svoj odchod zo starého kontinentu, výber spoločností sa zužuje. My sme využili nemeckého prepravcu na trase Praha - Franfurkt - Káhira - Addis Ababa a späť. Problémy sme mali najmä s prepravou nadrozmernej batožiny - raftu, ktorý vážil takmer 70 kg. Riešilo sa to rôznymi spôsobmi, našťastie bez platenia za nadváhu. Let si je vhodné zarezervovať v predstihu.

Lokálna doprava: Po Addise sa dá pohybovať miestnymi taxi (10 - 20 birr) (1birr = 5 až 6 Sk) alebo mikrobusmi (1-2 birr). Úroveň vozového parku je porovnateľná s ostatnými africkými veľkomestami, a je teda dosť biedna. Prevládajú autá ruskej, talianskej a japonskej výroby. Funguje aj autobusová doprava medzi hlavnými správnymi centrami krajiny. Na diaľkové spoje si je však potrebné privstať, chodia len skoro ráno. Po vnútrozemí sa dá pohybovať jedine štvornáhonovými terénnymi autami, 4WD a cena za prenajatie takéhoto auta je okolo 100 až 120 USD na auto a deň vrátane šoféra. Väčšina domácich však využíva najlacnejší spôsob dopravy - chodia pešo aj na dlhé trasy. Vďaka nezávislosti nášho spôsobu dopravy sme nielen ušetrili mnoho peňazí, ale hlavne sme videli množstvo ináč ťažko dostupných a nádherných miest.

Ubytovanie: V Addis Ababe sa dá vybrať ubytovanie v cenách od 20 birrov na noc a osobu až po luxusné ubytovanie hotela Sheraton v primeraných cenách. Vo vnútrozemí sa dá ubytovať v jednoduchých hotelíkoch ešte lacnejšie, t. j. od 10 birrov za noc a osobu. My sme na väčšine našej plavby využívali najlacnejší a najkrajší hotel - prírodu. Pri vyľadávaní ideálneho bivaku na brehu rieky Omo sme však často prichádzali k stretu záujmov s bylinožravými hrochmi. Ich večerné pastviská na brehu rieky boli totiž zároveň vhodnými kempami pre nás a tak sme museli v noci držať pravidelne stráž a udržiavať oheň.

- Martin Žilka "Fševed"

Ženy na expedíciách

Na expedície do extrémne ťažkých oblastí Zeme nechodia len muži. Nájdu sa aj odvážne ženy, ktoré podstúpia riziko, aby napokon pocítili víťazstvo nad sebou.

Prečítajte si výňatok z rozhovoru s Pavlom Barabášom na tému ženy na expedíciách z časopisu Ženský magazín:

Na dobrodružnej ceste naprieč venezuelskou stolovou horou Auyan Tepui, ktorú zachytáva napínavý film Amazonia vertical, bola členkou výpravy aj horolezkyňa študentka architektúry Danka. Môžete nám o tejto krehkej dievčine, ktorá sa s tromi ostrieľanými svetobežníkmi vybrala do tropického pralesa, povedať viac? V čom bolo putovanie v dámskej spoločnosti iné, ako keď sa zíde len chlapská partia?
- Danka, hoci sa to možno z filmu nezdá, bola veľmi vnútorne silná osobnosť, čo sa prejavovalo nielen pri lezení v ťažkej stene, ale i pri nosení batohu, ktorý mal takú istú váhu, ako batohy naše. Bola plnohodnotným členom výpravy. A čo bolo na tom najkrajšie, všetci sme vďaka Danke boli navzájom k sebe akýsi prívetivejší a milší. A to bolo veľké pozitívum tejto expedície.

Aké dievčatá majú šancu stať sa členkami dobrodružných výprav do nehostinných častí sveta, ako sú trópy, veľhorské terény a pod.
- V prvom rade to musia byť osobnosti a musia si uvedomiť, že každá takáto filmárska expedícia je dosť ťažká drina a už vonkoncom nie nejaký výlet, či romantická exotická dovolenka. Účastník musí byť plnohodnotným členom. Človek sa často nachádza v extrémnych situáciách, ktoré musí obratne riešiť a pritom sa spoliehať na celý tím, ktorý musí pracovať ako dobre vyladený stroj. Napríklad Luciša, ktorá s nami absolvovala nakrúcanie filmu Omo - cesta do praveku, spravila 15 zhybov na hrazde a to neurobí ani veľa chlapov. Nie náhodou bola majsterkou sveta v raftingu.

- Boba Diešková

Omo - Cesta do praveku v českej distribúcii

Dokument o expedici Omo je zobrazením odvážné plavby proti proudu času. Šestice dobrodruhů sjíždí na raftu jednu z nejdivočejších afrických řek. Při pátrání po kořenech lidstva se setkává s rozmanitými domorodými kmeny, jejichž přírodní způsob života přetrval po tisíce let.

Již samotný název filmu odkazuje na skutečnost, že s trochou nadsázky lze tento dokument přirovnat k reálné verzi Cesty do pravěku od Karla Zemana. Šestice novodobých dobrodruhů (cestovatelé Martin Žilka, Peter Ondrejovič a Peter Valušiak, horolezec Viktor Káňa, mistrině světa v raftingu Lucia Mišíková a režisér Pavol Barabáš) pluje po řece napříč časem, podobně jako se to v známém snímku povedlo skupince mladých chlapců. Zatímco však v Zemanově filmu na sebe historie vzala podobu dávno vyhynulých tvorů, dokument Pavola Barabáše nás seznamuje s lidskou minulostí prostřednictvím zachycení života původních domorodých kmenů. Přirozený charakter jejich bytí přetrval po tisíce let a dodnes (i přes první známky vlivu západní civilizace) odolává změně své jedinečné kultury. Ve filmu se tak stáváme svědky překvapivých setkání jedinců ze zcela odlišných kulturních epoch. Členové Expedice Omo, plavící se na raftu po jedné z nejnebezpečnějších afrických řek, nakonec mají s dětskými filmovými hrdiny společné především nadšení a touhu po poznání. Zatímco však Zemanova idylická plavba proběhla bez vážnějších nehod, účastníci nedávné výpravy se potýkali s nejedním závažným problémem. Nepřátelské postoje některých domorodců, hrozba tropických chorob, nedostatek pitné vody i hladoví obyvatelé divoké řeky tvořili každodenní dávku adrenalinového napětí. Tyto a jiné dramatické okamžiky se podařilo tvůrci filmu zaznamenat a po zpracování vznikl dokument, který je více než úspěšný v zprostředkování autenticity prožitých zkušeností. Motivem pro tuto nebezpečnou cestu byla touha po poznání kořenů naší civilizace. Setkání s domorodými kmeny je fascinujícím zážitkem, který je však vždy provázen velkou mírou opatrnosti. Nelze než obdivovat odvahu, s jakou šestice dobrodruhů navazovala kontakty s úplně neznámými kulturami. Stejně dramatické je i sledování samotné plavby po divoce rozbouřené řece, plné nebezpečných hrochů a krokodýlů. Omo - Cesta do pravěku je unikátním pohledem na téměř zaniklý způsob života. Svou bezprostředností si získala obdiv publika i řadu ocenění na mnoha festivalech.