Človek je len nepatrná bytosť, ktorá sa s údivom smie pozerať, čo príroda dokáže - K2 Studio
slovensky english

Človek je len nepatrná bytosť, ktorá sa s údivom smie pozerať, čo príroda dokáže

Choď tam, kam chceš ísť... Tak znie heslo v úvode webovej stránky Pavla Barabáša. Jedna veta, päť jednoduchých slov... motto na zmysluplný život. Meno Pavol Barbabáš je dnes už pojmom. Scenárista, kameraman, režisér, autor mnohých dokumentárnych filmov a nesporne najúspešnejší filmár v histórii slovenského filmu (za svoje filmy získal doteraz viac ako 130 ocenení doma aj v zahraničí). Má za sebou množstvo objavných expedícií, nakrúcal v neprístupnej divočine, na dravých riekach aj na ľadových štítoch, či v hlbokých jaskyniach, ďaleko od civilizácie. Jeho filmy sú o ľuďoch v extrémnych podmienkach, príbehy, ktorých hrdinovia idú až na hranice svojich možností. Fascinujú ho stretnutia s cudzou kultúrou, priťahujú územia tibetského budhizmu, ale aj prírodných ľudí hlboko v džungli. Jeho filmy sú o tom, ako by sa človek mal správať k tejto Zemi. Vyžarujú lásku a úctu k prírode, obrovskú duševnú silu a morálne vedomie.

Po filmoch Tajomné Mamberamo, Omo - cesta do praveku, Mustang, či Amazonia vertical, sa návštevníci Envirofilmu môžu tešiť na ďalšie „lahôdky“ z autorskej dielne Pavla Barabáša. Fascinujúci príbeh o živote stromových ľudí v Novej Guinei Pururambo a dokumenty Premeny Tatier a Putovanie Slovenskom.

Premeny Tatier
Film vznikol ako spomienka na devastujúcu kalamitu a požiar vo Vysokých Tatrách. Premiéru mal 19. novembra 2005 v Starom Smokovci. Hovorí autor filmu Pavol Barabáš: „Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné... Zatiaľ!“ Tatry pre Pavla Barabáša sú a zostanú mystériom. Hlbokým tajomstvom. Film Premeny Tatier nakrútil ako vyjadrenie úcty k tatranskej prírode. A ako vraví, po víchrici v novembri 2004 má k Tatrám ešte väčšiu úctu a najmä väčší rešpekt. „Človek je len nepatrná bytosť, ktorá sa môže s údivom prizerať, čo príroda dokáže. Často až s odstupom času zistí, aká je múdra a prezieravá,“ hovorí P. Barabáš.

Pururambo
V najdivokejších miestach západnej časti indonézskeho ostrova Nová Guinea, vysoko na stromoch, žijú prírodní ľudia, ktorých minulosť sa ešte neskončila a prítomnosť ešte nezačala. Ich svet je „pururambo“ čiže dobrý...
„Stret kultúr je vždy hrozivý,“ hovorí o dojmoch z nakrúcania Pavol Barabáš. „Keď sme robili film Pururambo, tvrdili nám, že tam ešte nikto nebol. Tí ľudia nemajú absolútne nič z civilizácie, kovový nožík, či sekeru. V dedine nenájdete kúsok papiera či umelej hmoty. Žiadne ozdoby, či korálky z jabloneckej bižutérie. Čo vás ale zarazí je, že všade je absolútne čisto. Špina a neporiadok vlastne ani nemajú z čoho vzniknúť, lebo všetko v prírode podlieha určitej neviditeľnej recyklácii. Ľudia v Novej Guinei nepotrebujú zhromažďovať ani vlastniť majetok. Keď niečo potrebujú, skočia do džungle ako do komory... Načo budeme niečo vlastniť keď je tam toho plný prales? Neexistuje tam závisť. Majú tradície ktoré sa nám zdajú kruté a pre nás neprijateľné. My sa snažíme im vnútiť naše chápanie sveta, ale to ich im v džungli pomohlo prežiť po tisícročia. Keby nám niekto vnútil svoje tradície, mnohé by sa rozpadlo. Neviem si vôbec predstaviť, že by niekto prišiel a chcel pred naším domom postaviť mešitu. Zakázal by Vianoce a veľkonočné sviatky. Prestali by sme sa cez sviatky navštevovať, dávať si darčeky, nespoznali by sme tú nádhernú atmosféru pri vianočnom stromčeku. Náš život by bol prázdnejší... Tak ako je to v pohľadoch ľudí guinejského kmeňa Asmatov, ktorému spálili všetky kultové predmety a vymenili ich tradície za kresťanské...“ Hlavnou postavou vo filme Pururambo je rozprávač - Rudolf Švaříček. Vyštudovaný ekonóm (VUT Brno) má za sebou mimoriadne výkony v prieskumoch extrémnych oblastí, mnoho výprav a medzinárodných expedícií - Marco Polo (naprieč Áziou), Hodvábna cesta (rok a pol ázijskými štátmi), Živá Afrika (naprieč Afrikou)... Je autorom úspešnej knihy Živá Afrika, hlavou i dušou festivalu Go Kamera, ako aj autorom knihy a fotografickej výstavy Tajemná Indonesie - Tamtamy času, ktorá mala veľký úspech aj v rámci expozície Slovenského národného múzea v jeseni minulého roku. Jeho doménou je Indonézia, venuje sa najmä oblastiam izolovaných etník.
„Pri návratoch z Novej Guiney som zasypávaný „zásadnými“ otázkami. Pijú alkohol? Čo jedia? Poznajú peniaze? Je tam rozšírená nevera? Čo sex a ženy? Večnou otázkou je tiež kanibalizmus a lovenie lebiek. Pred odletom padajú otázky, či sa k tým šialeným kanibalom nebojím ísť, či ich svet nie je príliš krutý... Bojím sa často, strach je tu nutný. Pod príkrovom tajomnej džungle však žijú ľudia, od ktorých sa môžeme učiť ako prežiť v extrémnych podmienkach“, hovorí Rudolf Švaříček.
A festivalová porotkyňa Katarína Javorská o filme Pururambo povedala: „Čakanie na každý ďalší film Paľa Barabáša je čakanie na zážitok z iného kúta sveta, na stretnutie s inou civilizáciou, na chvíle obdivu k iným ľuďom. Neprajníci a závistlivci hovoria: to sa mu to nakrúca, keď je v takom atraktívnom prostredí. Environmentálni puristi zasa frflú, že jeho filmy patria skôr na festivaly dobrodružných filmov. A Barabáš? Ten vyhráva u porôt aj u divákov. A oprávnene. Človek, či už odborník, či obyčajný divák, sa musí skloniť pred obetavosťou, s ktorou navštevuje neobjavené kraje, pred schopnosťou pomenúvať doposiaľ nepoznané a pred pokorou, s ktorou nás všetkých, aj sám seba, porovnáva s nevinnosťou prírody či „primitívnych“ národov. Pururambo je film prežitý aj pretrpený, príbeh, ktorý tým citlivejším jedincom ponúka zamyslenie sa nad každou zbytočnosťou v našom živote. A odkaz neprajníkom či puristom: pretože životné prostredie je aj v našom vnútri, cesta tam môže byť ozajstným dobrodružstvom...“
Pururambo je ďalším Barabášovým filmom, ku ktorému zložil hudbu Michal Novinski (Omo - cesta do praveku, Tajomné Mamberamo, Amazonia Vertical). Je autorom hudby k desiatkam divadelných predstavení. Komponuje tiež hudbu k filmom, televíznym inscenáciám a rozhlasovým hrám na Slovensku aj v zahraničí.
Premiéru na Slovensku mal film Pururambo 26. januára 2006 v Kine Tatra v Bratislave. Na Medzinárodnom festivale horských filmov (Poprad 2005) získal Cenu divákov, na festivale Go Kamera (Brno 2006) bol najlepším festivalovým filmom a na Camera Slovakia (Bratislava 2006) dostal druhú cenu.

Putovanie Slovenskom
Krása ukrytá v tvárach ľudí, ich tradíciách, či prírodnom bohatstve Slovenska pretrvala dlhé stáročia a uchovala v sebe čaro vekov. Film Putovanie Slovenskom sa pokúša o zachytenie tejto krásy. Autor Pavol Barabáš na margo filmu povedal: „Dnešný turista je náročný a rozmaznaný. Bol už takmer všade a videl takmer všetko. Hľadá niečo neopakovateľné a originálne. Hoci som prešiel kus sveta, Slovensko ma stále láka, vábi, priťahuje, aj vďaka jeho prírode kultúre i tradíciám. Film Putovanie Slovenskom je o mojom videní rozprávkového sveta ukrytého pod Tatrami. Chcel som urobiť hudobnú pohľadnicu, ktorá prešla nielen cez moje oči, ale aj mojím srdcom....“
Putovanie Slovenskom sa na tohtoročnom treťom ročníku cestovateľského festivalu Camera Slovakia stalo najlepším filmom.

Pripravila: Anna Gudzová, festivalový denník - Envirofilm

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 21. 06. 2006, zobrazenie 2918x, dnes 1x
Hodnotenie0.0 (0)

Komentáre (0)

Zatiaľ tu nieje žiadny komentár.

dvd_sloboda-pod-nakladom_sk-2.jpg dvd_zit-pre-vasen_sk-1.jpg pyg.jpg dvd_troudefer_sk.jpg mong.jpg bhu.jpg car.jpg nezant.jpg tep.jpg

CalmCube2 CMS · Webdesign Michal Skrabalek
RSSFacebookYouTubeVytlačiť stránkuMapa stránok · © 2003 - 2018 K2 Studio · Počet návštev: 4279993 (2918)