Dobrodružstvo pod kamenným stolom - K2 Studio
slovensky english

Dobrodružstvo pod kamenným stolom

Stretnúť sa s filmárom a režisérom Pavlom Barabášom nie je vôbec jednoduché. Keď práve nie je na cestách kdekoľvek na svete, sedí zatvorený v strižni a celé hodiny upravuje a strihá zábery, ktoré neskôr uvidíme v podobe nového filmu. V poslednej dobe je na cestách často. Koncom minulého roku ešte prechádzal panenskými oblasťami Antarktídy a teraz, po niekoľkých týždňoch neúspešného volania, zdvihol telefón na letisku v Ríme. Práve sa vracal domov z nakrúcania v nových jaskyniaxh na stolových horách vo Venezuele.

Za film Amazónia vertical z prechodu najväčšej stolovej hory Ayuan Tepui ste práve dostali v USA na festivale horských filmov cenu za Najlepší dobrodružný film. Z podobného prostredia ste sa práve vrátili. V ktorých miestach Južnej Ameriky ste pôsobili teraz a čo ste tam vlastne robili?
Minulý rok som mal to šťastie, že ma slovenskí jaskyniari prizvali k objavovaniu obrovských jaskýň na neprístupnej stolovej hore Chimanta vo Venezuele v neobvyklom prostredí kremenných pieskovcov. Tentokrát sme pôsobili v podzemných priestoroch stolových hôr Kukenan a Roraima. Doteraz vedci vôbec nepredpokladali, že v takýchto horninách nejaké horizontálne jaskyne môžu existovať.

Boli tam?
Boli. Tieto hory sú jednými z najstarších na svete a existovali už v čase, keď bol na Zemi len jeden obrovský prakontinent Pangea. Charles Brewer ich nazval Ostrovmi v čase. V ich podzemných priestoroch sa nachádza mikrosvet pravekých endemitov, ktoré sa ukryli pred svetom na milióny rokov. V takýchto izolovaných jaskyniach môžu čakať prekvapenia na človeka na každom kroku, ak ich dokáže správne odčítať a dať do súvislostí.

Tých krokov môže byť naozaj veľa. Práve vy ste nedávno boli pri objave najväčšej venezuelskej jaskyne v stolovej hore Chimanta.
Nakrúcali sme v doteraz najväčšej kremencovej jaskyni sveta pod názvom Cueva Charles Brewer a objavili sme i ďalšie nové jaskyne, čo vyvolalo nemalý rozruch. Na Roraime objavili slovenskí jaskyniari ďalšie nové jaskyne. Úlohou našej expedície ich bolo dať do vzájomného súvisu.

Podarilo sa?
Naša expedície mala hlavne preskúmať jaskyňu s názvom Kryštálové oči. Jaskyniarska skupina pod vedením Braňa Šmídu zmapovala všetky objavené priestory. Po uznaní nameraných hodnôt by mohla byť jaskyňa najdlhšou jaskyňou v kremencových horách na svete.

Aké veľké sú takéto jaskyne? 

Napríklad v najväčšej sále na Chimante by pokojne mohol pristáť Boeing.

Hrozilo v týchto miestach nejaké nebezpečenstvo?
O tom si môžeme utvoriť názor podľa indiánskeho mena stolovej hory, ktoré sme našťastie nepoznali, keď sme do nej išli. Vraj sa tam záhadne stratili ľudia. Mráz mi prešiel po chrbte.

Ako ju nazývajú indiáni?
Kukenan - Hora, kde sa chodí zomierať alebo Hora samovrahov. Je tam zakázané chodiť, je tam ťažký prístup. Miestni indiáni vraj na tú horu chodili, keď chceli zomrieť. Skočili z najvyššieho zrázu do 600 metrovej hĺbky. Z Kukenanu padá aj druhý najvyšší vodopád sveta.

Kde sa vlastne vo venezuelských jaskyniach vzali slovenskí jaskyniari?
Vstup do jaskyne Kryštálové oči je len pár metrov od chodníka na plató Roraimy, no nikoho nenapadlo pozrieť sa tam a preskúmať ju. Otvor neplánovane objavili dvaja výborní jaskyniari (Moravák Marek Audy a Slovák Zolo Ágh). Bol to začiatok senzačného objavu, ktorý bolo treba hlbšie preskúmať a zdokumentovať. Tento objav otvoril cestu jaskyniarom aj na ďalšie stolové hory ako Chimanta a Kukenan a tým aj k objavu k ďalších nových jaskýň. Treba si uvedomiť, že už k samotným stolovým horám je veľmi ťažký prístup. Na poslednej expedícii sa okrem Braňa a mňa zúčastnili fantastickí chalani: Lukáš Vlček (22), Peter Medzihradský (35), Jozef Ondruška (35) a Peter Masarovič (24).

Zaujímavý je aj tento samotný skalný útvar. Jaskyňa sa nachádza v kremenci, navyše v stolovej hore. Musí mať milióny rokov...
Podľa niektorých teórií sa vraj voda, ktorá jaskyne obvykle vytvára, dostala do podzemia až neskôr. Tie totiž podľa hypotéz mali vzniknúť tak, že ich v kameni doslova „vyžrali“ prastaré baktérie, ktoré sme tam tiež našli. Neuveriteľné, že?

Aké sú mikroorganizmy z jaskýň? Nie sú nebezpečné pre ľudí, ktorí do nich vstúpia?
Na vlastné oči sme videli baktérie, ktorých produktom sú nerasty ako opál, goetit, limonit, čo taktiež ešte nikto nevidel ani neopísal. Mikroorganizmy tu dokážu žiť v úplnej tme, pre svoj život nepotrebujú svetlo a nevyužívajú fotosyntézu. Je to niečo nové. Napríklad huby, ktoré produkujú silikón. Všetky tieto organizmy treba preskúmať a výsledky výskumu možno nájdu uplatnenie vo vývoji mikrotechnológií alebo pri výrobe počítačových čipov. Podobne môže byť v budúcnosti objavený život na iných planétach. Okrem toho, v jaskyniach stolových hôr môžu byť objavené ďalšie organizmy a dokonca i živočíchy.

To už pripomína romány Julesa Verna Cesta do stredu zeme alebo Stratený svet Arthura Canona Doyla. Nechávate sa inšpirovať týmito autormi?
Skôr sa snažíme napĺňať svoje vlastné objaviteľské sny a to ostatné je už viac úloha pre vedcov. Mne stačí zažívať pocity, ktoré mali kedysi starí objavitelia. Úžasne ma lákali príbehy polárnikov, ktorí na prelome storočia objavovali póly Zeme, ale aj cestovateľa Livingstona, ktorý pre nás odhaľoval neznáme krajiny v srdci Afriky.

Vy ste už na miestach kde ľudská ruka ešte nevložila svoju nohu boli?
Hm, dá sa to aj takto komplikovane povedať. Dnes si človek môže cez internet do svojho počítača stiahnuť prakticky celú Zem a pomocou pár kláves sa pozrie kdekoľvek. Do veľkých miest, na póly, na Everest. Sú však miesta, veci a živočíchy, ktoré ešte neboli objavené, zmapované, popísané... Len ich treba hľadať. Či už v podzemí stolových hôr, pod nepreniknuteľným závojom novoguinejskej džungle alebo vo vnútrozemí izolovanej Antarktídy. Cesty po nevyšliapaných chodníkoch človeka obohacujú o nové zážitky a skúsenosti a jeho poznanie posúva aj poznanie ostatných ľudí...

  

Vráťme sa k ohrozeniu života. Nebáli ste sa vo venezuelskom podzemí jedovatých plynov alebo smrteľne nebezpečných mikrooganizmov? 

Boli tam problémy, mnoho z tých baktérií, húb alebo plesní nepoznáme. Nedajú sa identifikovať a nevieme aké môžu mať na človeka účinky. Nové druhy škorpiónov, jedovatých stonožiek, množstvo neznámych pavúkov... Sila, ktorá poháňa človeka pri objavoch je však nezadržateľná. Jeden z jaskyniarov sa niečoho nadýchal až dostal halucinácie a záhadnú otravu organizmu. Po niekoľkých hodinách začal byť malátny a čudne páchol. Nevedeli sme čo mu je a čo jeho stav spôsobilo. Mal tak intoxikovaný organizmus, že spať s ním v jednom stane bolo utrpením. Ale o pár dní sa z toho dostal. Našťastie, lebo na takomto mieste človeku nikto nepomôže.

Po svete sa s kamerou túlate už niekoľko rokov. Môžete porovnať stav prírody v časoch keď ste začínali s tým súčasným?
Na miestach, ktoré človek navštívi s odstupom niekoľkých rokov vidíte, že civilizačný valec je rýchly a nemilosrdný. Západná kultúra sa vyvíjala celé stáročia, no to neznamená, že bude dobrá aj pre iné oblasti Zeme a pre ľudí, ktorí majú iné videnie sveta ako my. K horšiemu sa to mení hlavne u prírodných národov. Jednotlivé kmene a spoločenstvá pod vplyvom západnej civilizácie rýchlo strácajú identitu a kultúrne tradície. Ľudia sa snažia prispôsobovať turistom, ktorí tam prichádzajú a prinášajú peniaze. Sú spoločnosti, ktoré ešte nepoznajú také vlastnícke vzťahy. Ich život je o harmónii žitia s prírodou. Ak im vnútime našu kultúru, začnú sa trápiť kvôli tomu, že nemajú také veci, aké máme my a o ktorých existencii dovtedy ani netušili. Za tieto výdobytky zaplatia lesmi, svojou krajinou, či surovinami. V konečnom dôsledku to ohrozí ekosystém krajiny.

Ako sa to konkrétne prejavuje?
Mnísi v tibetských kláštoroch majú mobily, na Novej Guiney pozerá nahý muž na DVD film o Rambovi a v Afrike pri rieke Omo sú ľudia, ktorí nevlastnia vôbec nič. Len kalašnikov... Nezdá sa, že by sa mali lepšie alebo že by boli šťastnejší. Keď je Rambo prvým posolstvom našej západnej kultúry, ktorú prírodným národom prinášame, nie je to asi príliš dobré.

S akou technikou pracujete na expedíciách?
Posledné filmy som nakrúcal technológiou HDV.

Diváci budú iste spokojní...
Keď idem do nejakého extrémneho prostredia, tak sa snažím, aby materiál, ktorý odtiaľ prinesiem, bol niečím unikátny. Aby ten extrémny výkon spájala aj najvyššia možná kvalita záznamu a aby sa film dal čo najlepšie pre diváka spracovať.

Väčšina vašich dokumentov je akousi správou o stave planéty. Kedy a kde dostaneme ďalšiu?
Už o niekoľko týždňov, na festivale Hory a mesto v Bratislave.

Palo Rýpal, Siemens

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 10. 04. 2006, zobrazenie 2929x, dnes 1x
Hodnotenie0.0 (0)

Komentáre (0)

Zatiaľ tu nieje žiadny komentár.

dvd_sloboda-pod-nakladom_sk-2.jpg dvd_zit-pre-vasen_sk-1.jpg pyg.jpg dvd_troudefer_sk.jpg mong.jpg bhu.jpg car.jpg nezant.jpg tep.jpg

CalmCube2 CMS · Webdesign Michal Skrabalek
RSSFacebookYouTubeVytlačiť stránkuMapa stránok · © 2003 - 2018 K2 Studio · Počet návštev: 4435136 (2929)