Hľadači utajených svetov

7 slovenských nesprístupnených jaskýň alebo najväčšie objavy slovenskej speleológie za posledné desaťročia v trojdielnom seriály Hľadači utajených svetov:

Odhalíme vám motiváciu snaženia ľudí, ktorí obetujú pre jaskyniarstvo nepredstaviteľne veľa. Ich hlavnými zbraňami, ktorými sa dostávajú stále hlbšie a hlbšie do podzemia sú skromnosť, čestnosť, pokora ale i spaľujúce nadšenie, bez ktorého by nebolo možné objavovanie v studenom podzemí. Pokúsime sa o zachytenie jaskyniarskej nenápadnosti a zanietenosti a zdokumentovanie ich práce, vyžadujúcej nielen fyzickú zdatnosť ale aj riadnu dávku sebazaprenia.

Zľava: Barabáš, Šmída, Pap, Jakab, Kacian a Kožuch, stojí: Šuster, akcia: 18.-20.7.2012

HĽADAČI UTAJENÝCH SVETOV

Príbeh prvý: Skalistý potok
Jaskynný systém Skalistý potok sa nachádza v útrobách vápencovo-dolomitickej Jasovskej planiny v Slovenskom krase. Dnešná dĺžka podzemných priestorov je 7 107 metrov a hĺbka 336 metrov. Je najhlbšou jaskyňou Slovenského krasu, ktorá ako zatiaľ jediná známa spája povrch planiny s vyvieračkou. Práve cez sifón vyvieračky ju objavili speleopotápači. V roku 1982 ju prvý potápačsky prebádal Jozef Kucharovič. V ďalšom období jaskyňu skúmali a dokumentovali jaskyniari okolo Zdenka Hochmutha a Daniela Hutňana. Skalistý potok je nielen najhlbšou, ale aj najdlhšou jaskyňou Jasovskej planiny i celého Slovenského krasu. Na Slovensku sa jedná o doteraz najväčší objav speleopotápačov. Tí postupne museli prekonať až 22 vodných sifónov. Do jaskyne prúdi voda z blízkej, takmer kilometer dlhej a 203 m hlbokej, Kunej priepasti, s ktorou však ešte nie sú geologicky prepojené. Jaskyňa je okrem sifónov typická vodopádmi, hlbokými priepasťami a úzkymi vysokými kľukatými meandrami.

Príbeh druhý: Stratenská jaskyňa
Jaskyňa leží v masíve Duče v srdci Slovenského raja a spolu s pripojenou jaskyňou Psie diery dnes dosahuje preskúmanú dĺžku 22 027 metrov pri hĺbke 194 metrov. Je najrozsiahlejšou jaskyňou Slovenského raja a v minulosti, pravdepodobne už koncom treťohôr, cez masív druhohorných vápencov odvodňovala vody Hnilca. Jaskyňu objavili v roku 1972 Vladimír Košel a Jaromír Volek, neskôr ju skúmali a objavovali jaskyniari združení okolo Jána Tulisa a Ladislava Novotného. Krátko po svojom objave sa stala jednou z najdlhších jaskýň na Slovensku. Tvorí ju rozsiahly labyrint mohutných chodieb ústiacich do najpriestrannejších podzemných priestorov na Slovensku. Jej Rozprávkový dóm s objemom 79 017 m3 je naším najväčším podzemným priestorom vôbec. Stratenská jaskyňa je geneticky spojená so svetoznámou Dobšinskou ľadovou jaskyňou a prepadliskom Duča, kde sa nachádza najväčší objem podzemného ľadovca na svete. Pre Stratenskú jaskyňu je okrem mohutných priestorov typická tiež snehobiela kvapľová výzdoba, podzemné jazierka, výskyt cenných sintrových tvarov – napr. jaskynných perál, vzácnych živočíchov a štvrtohorných paleontologických nálezov.

Príbeh tretí: Štefanová jaskyňa
Rozsiahla jaskyňa sa nachádza pod povrchom Demänovskej doliny v centrálnej časti Nízkych Tatier. Jej dnešná dĺžka dosahuje 10 152 metrov pri denivelácii 111 metrov. Jaskyňu vytvorili vody troch výrazných potokov pritekajúcich do vápencovo-dolomitického územia Demänovskej doliny z juhu od masívu Chopka. Vchod do nej bol známy už v päťdesiatych rokoch a jaskyňu dokonca v tomto období spomína aj Anton Droppa (kde??), no séria objavov nastala až po roku 1996. Odvtedy jaskyňu objavujú, mapujú a dokumentujú jaskyniari okolo Ľuboša Holíka. Podzemné priestory vytvárajú labyrintovú sieť chodieb, menších priepastí a rozsiahlych dómov s desiatkami nezávislých vodných tokov prúdiacich od ponorov na Lúčkach a Repiskách cez Štefanovú jaskyňu do Demänovského jaskynného systému, s ktorým sú spojené prostredníctvom, zatiaľ fyzicky neprekonaného, Pekelného sifónu. Charakter Štefanovej jaskyne je podobný blízko ležiacim Demänovským jaskyniam s dĺžkou 35 291 metrov a nachádza sa v nej nielen bohatá kvapľová výzdoba, sintrové jazierka i veľké jazerá, ale i obrovské akumulácie plastického sintra či červených ferrokalcitových kryštálov.

ZAJATCI PODZEMIA

Príbeh štvrtý: Jaskyňa mŕtvych netopierov
Rozsiahly jaskynný systém leží v masíve Kozích chrbtov v centrálnej časti Nízkych Tatier a dosahuje dĺžku 19 885 metrov pri hĺbke 324 metrov. Séria najvýznamnejších objavov začala až v súvislosti s aktivitou jaskyniarov okolo Milana Štéca. Na 7. poschodí jaskyne, v hĺbke 180 metrov leží najväčší priestor jaskyne, Bystrický dóm, ktorého objem dosahuje 52 500 m3. Pre jaskyňu sú typické rúrovité erózne chodby, sporadická sintrová výzdoba, a bohaté akumulácie kostí netopierov, podľa ktorých jaskyňa dostala aj svoj názov.

Príbeh piaty: Starý hrad
Cez skalný útvar Starý hrad prenikli jaskyniari zoskupení okolo Petra Hipmana dodnes už rovnomennej jaskyne, ktorá neskôr, ako sa ukázalo, mala hĺbku až 424 metrov a stala sa tak najhlbšou jaskyňou vo vtedajšom Československu. Neskôr sa jaskyniarom podarilo spojiť ju s vyššie položenou priepasťou Večná robota a tak dosiahnuť hĺbku systému 495 metrov. Tá dodnes zostala neprekonaným slovenským hĺbkovým rekordom.

Príbeh šiesty: Plavecká priepasť

HĽADANIE TIEŇA

Príbeh siedmy: Mesačný tieň
Jaskyňa ležiaca v masíve Javorinskej Širokej s dĺžkou 24 250 metrov a hĺbkou 451 metrov. Je najrozsiahlejšou jaskyňou Vysokých Tatier, ktorá odvodňuje niekoľko tatranských dolín. Jaskyňu objavili Igor Pap a Branislav Šmída len v roku 2004 a dodnes spolu s malým, no účinným teamom napredujú v objavovaní na postup náročných podzemných priestorov. Patrí k najťažšie dostupným a najdobrodružnejším jaskyniam Slovenska, kde je vybudovaných niekoľko postupových táborov. Vyskytuje sa tu sadrovec či vzácne kalcitové tvary.

Pozrite si reportáž Braňa Šmídu a fotky z nakrúcania jaskyne Mesačný tieň (20.7.2012)