Hledání štěstí s Pavlem Barabášem

Říká se, že na Bhútán zapomněli lidé, ale nikdy ne bohové. Putování zapomenutou zemí v srdci Himálaje, ve které lidé uctívají všechno živé, je povídáním o štěstí. Pojďme se zeptat Pavla Barabáše, jak se to štěstí vlastně hledá.

Starodávne horské kráľovstvo učupené medzi indickým Assámom a čínskym Tibetom domorodci nazývajú po svojom - Zem hrmiaceho draka. Putovanie zabudnutou krajinou, v ktorej ľudia uctievajú všetko živé, je rozprávaním o šťastí. Vnútorný pokoj tu je cennejší, než zhon za matériou sveta a harmónia s prírodou sú všetkému nadradené princípy. Dobrý kráľ sa stará o blaho poddaných. Namiesto hrubého domáceho produktu presadzuje hrubé domáce šťastie. Je to akoby rozprávkový svet. Malé himalájske kráľovstvo si totiž v krehkom ponímaní šťastia zvolilo zvláštnu cestu. Možno, že správnu. Zatiaľ...


Pavol Barabáš je autorem mnoha horských a dobrodružných filmů.  Nejvíce ho přitahuje kultura tibetského buddhismu, ale zúčastnil se také náročné expedice za civilizací netknutými obyvateli novoguinejských pralesů a spolupodílel se na objevu jeskyně na stolové hoře Chimantá. Pavel je držitelem více než 190 ocenění, film Bhútán - hladanie šťastia získal Cenu diváka na MHFF v Teplicích.


Pavle, zaujal Vás tibetský svět a krása velmi netknuté přírody Bhútánu. Co Vás na místě nejvíce překvapilo a oslovilo?

O tibetskom budhizme som nakrútil 5 filmov. "Budhizmus na streche sveta" z neradostného života budhistov v Tibete, "Pod Kančendžongou je ich domov" -  film o filozofii Tibeťanov žijúcich vysoko pod treťou najvyššou horou sveta, "Budhistický Ladakh", ktorý sa zamýšľa nad živou kultúrou z dávnej minulosti, ktorá sa tu zachovala. Najoceňovanejším filmom sa stal film Mustang, ktorý rozprúdil polemiku o etike cestovania ku domorodým kultúram. Film "Bhután - hľadanie šťastia" zas nastavuje zrkadlo našej konzumnej spoločnosti. Len múdry panovník si uvedomí, že môže urobiť ľudí šťastnými iba v ekologicky čistej krajine.


Jak se horští obyvatelé staví k natáčení své kultury? Jak se Vám při putování Bhútánem točilo?

Je to paradox v porovnaní s ostatnými krajinami sveta, kde si ľudia uvedomujú, že za každé cvaknutie fotoaparátu by si mohli vypýtať peniaze. Bhután je krajina, kde sa ľudia radi fotografujú. Usmejú sa, zavolajú do príbytku, ponúknu čajom. Nikde nemáte zákazy. Keď som nakrúcal v jednom chráme v Gaze, mnísi ma povodili po všetkých komnatách plných historických relikví. Všetko bolo prístupné. Nikoho by ani nenapadlo niečo odcudziť. Prieči sa to budhistickej filozofii života.


Můžete cestovatelům Bhútán doporučit, přestože je to tak drahá destinace dneska?

Sledujem ako sa Bhután mení. Po voľbách 2008 stúpli aj poplatky za vstup. Krajina sa začína modernizovať. Prichádza internet, mobily, televízia...  Ľudí zaujíma spôsob, ako iné kultúry dosahujú šťastie. Spoznávanie našej kultúry však do tej ich prináša agresivitu, najmä cez rôzne filmy. Deti sa v školách začínajú biť, čo bolo do toho času v budhistickej filozofii niečo nepredstaviteľné. Nemôžete predsa ublížiť žiadnemu živému tvorovi.


Co je největším poselstvím Vašeho filmu?

Ako povedal kráľ Bhutánu: Nám nejde o zvyšovanie hrubého domáceho produktu, nám ide o zvyšovanie šťastia... Ako hovoria Bhutánci: Chudoba nie je nedostatok majetku, ale nedostatok šťastia... A akým spôsobom byť šťastnejší? Na to Vám odpovie už samotný film.


Jaký očekáváte vývoj Bhútánu, který se postupně otevírá světu?

Kráľ Bhutánu sa ako jediný monarcha sveta dobrovoľne zriekol absolutizmu a odovzdal moc slobodne zvolenému parlamentu. Ale ľudia sa pýtajú:" Načo nám sú demokratické voľby, keď máme dobrého kráľa? Pozrite ako dopadla demokracia v Nepále či Indii." Treba spomenúť, že z demokratických volieb vzišiel aj Hitler.  Ale ľudia išli voliť, lebo to prikázal milujúci kráľ. A zvolili stranu, ktorej farby sa najviac podobali na kráľovské.


Moje poslední otázka povede k filmování: co nejraději točíte? Máte nějaký čerstvý tip, který byste poradil našim čtenářům a potenciálním amatérským filmařům?

Moja filozofia života sa rodila v horách a tam sa cítim najlepšie. Tu najradšej nakrúcam, ale častokrát zisťujem, že to, čo máte najradšej je asi najťažšie nakrútiť.


hedvabnastezka.cz, 28.5.2010

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku2. 3. 2011, 11:56