Nočný stolík

Nástupom nových digitálnych technológií, e-bookov, čítačiek, tabletov a spol. bola knihám predpovedaná čierna budúcnosť. Načo kupovať papierovú vec, ktorá niekde na polici zapadá prachom, keď sa k pointe viem dostať aj pokrokovejšie.
Avšak na rozdiel od filmu, kde nové technológie využívam vo veľkej miere, knihy mám rád pôvodné. Papierové, hmatateľné, s nezameniteľnou vôňou. Rád listujem v starých knihách, mapách. Majú pre mňa nenahraditeľnú múdrosť času.
Na mojom nočnom stolíku sa nenájde elektronika, ale môžu to byť staré, polorozpadnuté exempláre kníh. Pri rešeršnej práci do mnohých mojich filmov mnohokrát začínam a končím v knižniciach, archívoch, či antikvariátoch. A tak staré, ošúchané tituly mi robia pri večer spoločnosť. Pri tvorbe TV seriálu o tatranských štítoch som chcel poznať históriu Tatier, dolín, štítov, vysokohorských chát, priľahlých tatranských obcí, ale i zaujímavých ľudí, ktorí myšlienkami ovplyvnili vývoj. Pátral som po osudoch horolezcov, zakladateľov osád, ale i vzácnych návštev pôsobiacich v Tatrách. Skrátka hľadal som každý zaujímavý príbeh viažuci sa k tomuto pohoriu. Bola to často mravenčia práca, ktorá ma ale priviedla k zaujímavých starým knihám, zbierkam i obrazom. Postupne som si doma vybudoval tatranskú knižnicu. Dýcha z nej na mňa tatranský romantizmus, ktorý som našťastie ešte zažil ako mladý nosič na Zbojnícku chatu.
Momentálne však môj nočný stolík a tým aj moju myseľ obsadili iné knihy a iné príbehy. Viažu sa tak isto k filmom, ktoré práve pripravujem. Jedným z tých nových projektov je i dokument Vábenie výšok, v ktorom je snaha zosumarizovať progresívne výkony našich horolezcov v najvyšších veľhorách sveta . Knihy s tatranskými témami vystriedalo iné množstvo expedičných knih z Himalájí. Na čele týchto výprav často stál vizionár Ivan Gálfy. Dokázal vedy zdanlivo nemožné a zanechal výraznú stopu vo svetovom horolezectve. Vždy ma priťahovali príbehy, kde človek ide za hranice svojich možností, kde objavuje, hľadá nové myšlienky, vytvára nové vízie, ktoré sú na prvý pohľad možno neuskutočniteľné. Tou poslednou je knižka od Jarýka Stejskala Zabudni na Everest, kde vovádza čitateľa do víru dejov, ktoré v minulosti podriemkavali pod clonou pátosu a lásky k horám.
Už ako mladý chlapec som čítal so zatajeným dychom príbehy horolezcov. A hoci som sa časom sám dostal do najvyšších hôr, aj tak ma staré dobrodružné príbehy veľkých horolezcov neprestali inšpirovať. Ich nezlomná viera, ktorá ich motivuje k dosiahnutiu vytúženého vrcholu. Bez nej by nebol možný žiadny horolezecký výkon. Ale ani film, či akékoľvek iné dielo. Lebo len to, čo človek robí z presvedčenia a z hĺbky svojej duše, častokrát posúva hranice.
Ďalšou knižkou, do ktorej som sa v poslednej dobe zahryzol je úplne z iného sveta. Je to svet hudby, bohatý svet hudobného skladateľa Svetozára Stračinu. Popri filmovej a televíznej scénickej tvorbe sa venoval k nápaditému spracúvaniu slovenského folklóru. Vytvoril veľa pôvodných hudobných kompozícií pre Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), ako aj pre súbor Lúčnica . Práve pre zápal a zanietenie s akým tvoril svoje skladby je pre mňa nesmierne inšpirujúci človek.
Pri príprave scenára som prešiel množstvo archívnych materiálov z televízie, rozhlasu. Natrafil som na rozhovory, ktoré redaktor Juraj DUBOVEC vydal knižne pod názvom Skladateľ a ľudová hudba (hudobné dedičstvo). Keď čítam prepisy rozhovorov so Svetozárom Stračinom, jeho úvahy, neprestáva ma udivovať svojim nadhľadom, novými myšlienkami, schopnosťou presne pomenovať a definovať podstatu ľudovej hudby. Z celej knižky sála neuveriteľný rozhľad, múdrosť, pokora a schopnosť analyticky narúšať dogmy. Stračina nepatrí ku klasickým hudobným skladateľom ani k folkloristom. Razil si svoju vlastnú, neprešliapanú cestu. Objavoval staré, ale i nové cesty v hudbe. To je stále tá istá téma, ktorá ma priťahuje. Cítim za tým všetkým inšpiratívny príbeh človeka, ktorý nám zanechal dôležitý odkaz, aby sme v dnešnom uniformujúcom svete nezabudli na tradície a hodnoty potrebné na uvedomenie si vlastnej identity.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku16. 8. 2016, 08:58