Po meditácii v Bhutáne, adrenalínová expedícia na Novej Guinei


Recenzia: Bhután - Hľadanie šťastia, Carstensz - Siedma hora

Filmy slovenského dokumentaristu a dobrodruha Pavla Barabáša sú už pravidelnou súčasťou bratislavského festivalu. Tento rok sa (rovnako ako vlani) v rámci jedného premietania predstavia hneď dva tituly. Meditatívny portrét Bhutánu nazvaný Bhután - hľadanie šťastia a dobrodružný expedičný dokument Carstensz - siedma hora. Barabáš je jediný slovenský filmár, ktorý za posledné desaťročie vyprodukoval každoročne minimálne jednu snímku. Pritom ide o diela výsostne autorské. Pod väčšinou z nich je podpísaný nielen ako režisér, ale aj ako scenárista, kameraman, producent a strihač. Do dnešných dní jeho filmy pozbierali okolo 200 ocenení po celom svete.

Bhután patrí medzi najuzavretejšie krajiny na svete. Získať špeciálne vízum na vstup sa ozaj nepodarí každému, a už vôbec nie nakrútiť tu film. Za najväčšiu devízu Barabášovho dokumentu o tejto pozoruhodnej krajine tak môžeme považovať už samotnú skutočnosť, že vôbec vznikol. Bhutánskeho kráľa zaujíma viac hrubé domáce šťastie, ako hrubý domáci produkt. Povolené sú len minimálne zásahy do životného prostredia, rybolov je napríklad úplne zakázaný. Aj suché vyrozprávanie faktov o Bhutáne by stačilo na celkom zaujímavú snímku. Barabáš sa však s formou prostého náučného dokumentu neuspokojuje. Pokúša sa rozprávaniu dodať podobu meditácie nad životnými hodnotami a obohatiť ho o poetizujúci rozmer. V jeho podaní pôsobí Zem hrmiaceho draka (tak ju volajú domorodci) ako rozprávkové miesto, k čomu okrem iného výdatne prispievajú kompozične mimoriadne pekné obrázky - najčastejšie veľké celky.

Z Barabášovej predošlej tvorby má Bhután - hľadanie šťastia najbližšie k filmu Mustang. Na rozdiel od neho je poňatý ako úplne otvorená polemika so západnými hodnotami a najmä spôsobom života. Kým v prípade snímky Mustang bolo na divákovi, do akej miery ho bude čítať ako zamyslenie sa nad životnými hodnotami, v Bhutáne nás autor vedie (najmä prostredníctvom komentára) oveľa priamejšie. Môžeme tak dospieť až k mierne provokatívnej úvahe, že spravodlivý a milý absolutistický vládca je lepší, ako demokracia. Snímka však naznačuje aj nemožnosť takejto vlády. Skutočne spravodlivý kráľ nebude chcieť vládnuť absolútne a zavedie demokraciu. To je prípad Bhutánu, kde sa tento rok uskutočnili prvé demokratické voľby, čo robí z Barabášovej novinky aktuálny počin.

Carstenz - siedma hora predstavuje ten typ expedičného dobrodružného dokumentu, ktorý Barabáša preslávil. Zachytáva priebeh výpravy na titulný najvyšší vrch Austrálie a Oceánie. Hoci kameramanom a autorom scenára aj komentára je sám Barabáš, film je koncipovaný ako subjektívny denník Ruda Švařičeka. Rovnako ako v Pururambe, aj tu namiesto neho hovorí Maroš Kramár, ale našťastie jeho známy hlas nepôsobí rušivo. Naopak, aj vďaka tomu môžeme Carstenz označiť za priame, voľné pokračovanie Pururamba.
Pre dobrodružný film je kľúčové napätie a to tu rozhodne nechýba. Okrem napätia vyvolávaného očakávaním, ako sa expedícia skončí, je tu množstvo dramatických momentov. Tie najvyhrotenejšie vznikajú z konfliktu medzi členmi výpravy a ich domorodými nosičmi, ktorí hrozbami požadujú stále viac peňazí. Vďaka obrazu týchto pôvodných obyvateľov v západnom oblečení s maniermi najnekompromisnejšieho obchodníka, ktorí však ešte vždy pobehujú naboso po džungli a jedia čerstvo ulovené zviera aj s črevami, sa snímka stáva podobenstvom o odvrátenej strane rozširovania západnej kultúry, respektíve pokroku. Výsledné vyznenie je navyše posilnené prekvapivým záverom, z ktorého zrejme nejedného diváka zamrazí.

Dvojica tohtoročných Barabášových noviniek ponúka nezasväteným skvelú možnosť utvoriť si predstavu o tvorbe najslávnejšieho slovenského dokumentaristu, a zasvätení sa môžu tešiť, že opäť dostanú to, čo od neho očakávajú.

Roman Jurčák
(Autor je študent filmovej vedy.)

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku4. 5. 2012, 14:16