Príbehy tatranských štítov - zaujímavosti

- V roku 1967 vypísal časopis Krásy Slovenska anketu o najkrajší vrch na Slovensku. Čitatelia dali najviac hlasov tatranskému Kriváňu.

- Málo známy je fakt, že na vrchol Kriváňa vystúpil koncom leta v roku 1911 astronóm, politik, generál neskorší spoluzakladateľ Česko-slovenska - Milan Rastislav Štefánik.

- V roku 2003 postavili členovia Matice slovenskej na vrchole Kriváňa cyrilimetodejský dvojkríž. Od roku 2009 ho nájdeme vyobrazený na národných stranách troch centových mincí slovenskej euromeny.

- Prvý údaj o pokuse vystúpiť na Ľadový štít je z roku 1835. Podnikli ho traja berlínski študenti profesora Karola Rittera - zakladateľa porovnávacej geografie, ktorý v nich vzbudil záujem o Vysoké Tatry. Podnikli pešiu túru cez celé poľské územie, ale výstup sa im žiaľ nepodaril.

- Prvú obeť si Ľadový štít vyžiadal v roku 1911 v osobe barónky Mittnachtovej zo Stuttgartu. Pád z hrebeňa po strate rovnováhy zapríčinilo alkoholické opojenie po oslave víťazstva nad štítom pred zostupom z neho.

- Keď roku 1838 jelšavský lesník Ľudovít Greiner na základe trigonometrických meraní vyhlásil, že držiteľom výškového rekordu je Gerlachovský štít, narazil na sústredený odpor. Ešte v roku 1851, keď sa to viedenské Slovenské noviny pokúšali výsledkami kontrolných meraní potvrdiť, v Spišských publikáciách sa ozývali rozhorčené hlasy proti zosadeniu Lomnického štítu z kráľovského trónu.

- Píše sa 21. december 1949, všade visia portréty Stalina s oslavnými nápismi a obrovskou číslicou 70. V Bratislave na slávnostnom zhromaždení reční Štefan Bašťovanský, generálny tajomník KSS: „Dnešným dňom bol najvyšší horský končiar našej republiky - Gerlach - nazvaný Stalinovým štítom. Nazvali sme ho tak preto, aby hlásal plamenné city vďačnosti, lásky a obdivu nášho národa k tomuto geniálnemu politikovi, mysliteľovi a organizátorovi."

- Ostrý štít, Mních, Žabí kôň boli ešte začiatkom 20. storočia obostretí povesťou najťažšie dostupných tatranských štítov. Prišiel však 12. september 1905 a Šimon Häberlein a Katarína Bröskeová vyliezli ako prvý na Žabieho koňa.

- Prvým chatárom na Chate pod Rysmi bol v roku 1933 dvadsaťtriročný Ľudovít Krupitzer. Na svoje pôsobenie na tomto mieste spomína takto: „Ťažký život bol na chate. Nebolo tu nijakého súkromia, ani len veci kde zložiť. Ale robili sme to preto (a to nie je fráza), aby sme mohli v horách slobodne žiť. Trvale zostal len ischias a pocit, že tu zostal kus práce, na ktorú ľudia spomínajú a dosiaľ ju vidia. A potom ešte niečo hlboko v srdci, ale o tom už naozaj ťažko hovoriť."