Tá pravá dobrodružná cesta... - K2 Studio
slovensky english

Tá pravá dobrodružná cesta...

"Tá pravá dobrodružná cesta by mala vyzerať tak, aby som na ňu ešte aj po rokoch spomínal so zatajeným dychom". Toľko slová jedného z členov ďalšej expedície do neznáma dokumentaristu Pavla Barabáša.

Neistota a dobrodružstvo, objavné spoznávanie vzdialených končín nášho sveta, uskutočnenie snov z chlapčenských čias - to všetko vás môže napadnúť, ak aspoň trošku poznáte dokumentárne filmy tohto filmovými cenami priam ovešaného tvorcu a dobrodruha. Amazonia Vertical nie je v jeho tvorbe žiadnym vytŕčajúcim exemplárom, a ak očakávate, napätie, ohrozenie života, mapu s vyznačením trasy a spacáky plné všelijakej hávede, ste na tej správnej adrese.

Dajme ale priestor cestovateľovi, horolezcovi, objavovateľovi, dobrodruhovi a fotografovi Petrovi "Beckovi" Ondrejovičovi: Roky som nosil v hlave projekt o horolezeckom pôsobení na takýchto odľahlých skalných terénoch. Čas na ne dozrel konečne tento rok, keď sa do všetkého zaangažoval filmár a režisér Pavol Barabáš. Človek, ktorý vytvoril bohatú kolekciu úspešných outdoorových filmov. S Barabášom sme pred časom absolvovali úchvatnú plavbu po divokej africkej rieke Omo a film z tejto expedície - OMO - cesta do praveku, patrí k jeho najvydarenejším.

Do lezeckého tímu sa pridal môj dávny lezecký partner Vondo - Jaro Vonderčík, ktorý za posledné roky viackrát pôsobil v Himalájach (Kančendžonga, Mount Everest, Shisha Pangma). Kvetinka k trojlístku chlapov - Danka Somorovská, patrí k mladej lezeckej krvi, študuje architektúru.

Začiatkom februára prelietame konečne na malom športovom lietadle ponad našou horou, rozťatou gigantickým kaňonom ako bleskom. Početné vodopády padajú mnoho sto metrov vysokými zrázmi hory. Aj pre mňa samotného je to mimoriadny zážitok. Po dvoch dňoch predierania sa džungľou prichádzame pod previsnutú, asi tristometrovú stenu. Prekrásne lezenie v pieskovci malo iste aj nádych dobrodružstva, hoci sme z dôvodov možného úrazu volili cestu najľahšieho odporu. Najbližšia civilizácia sa nachádzala asi 350 km od nás a helikoptéra stojí približne 1000 dolárov na hodinu letu.

Stena len v tejto časti hory ponúka neuveriteľné množstvo krásnych skalných výstupov, no jej odľahlosť spôsobila, že sme tu prví a nadlho možno aj poslední športoví lezci. Náš výstup sme nazvali, s ohľadom na prežite na tejto hore, ''Niekto hore nás má rád'' a je klasifikácie 7+UIAA.

Po dolezení výstupu už za svitu čelových lámp, hviezd a horiaceho pralesa v diaľke, sme pokračovali niekoľko nasledujúcich dní vnútrozemím skalnej planiny. Tu sa dalo občas potešiť boulderingom - liepaním po divotvorných balvanoch, ktoré akoby tu porozhadzovala ruka neznámeho obra.

Blížiac sa k opačnej hrane, stále väčšmi si musíme kliesniť cestu cez vegetáciu. Prekračujeme hlboké rokliny, brodíme sa korytom rieky. Bariéra skalných veží, ktorá nás sprevádza, sa smelo dá prirovnať k tomu najkrajšiemu, čo možno nájsť v skalných mestách českých a nemeckých pieskovcov. No my sme pre istotu lezenie v tejto prekrásnej skalnej oblasti prenechali nasledovníkom, ktorí budú ochotní znášať útrapy pochodov. Nás totiž čakalo zlanenie na dno Diabolského kaňonu, vedľa vzduchom sa rútiaceho vodopádu Salto Pozo (Studňa). Práve na zlaňovanie tohto miesta mám dramatickú spomienku so šťastným koncom. Posledných približne 25 metrov zlaňovania 400 metrovej steny som preletel vzduchom a zázračne pristal na lístí pod stenou. A konštatoval som, že sa mi takmer nič nestalo. Okrem na fialovo doudieraného zadku a na mieste zošívaného predlaktia. Gracias O Dio.

Zostupom, tentokrát menej dramatickým, sme sa dostali do veľkolepého skalného kotla. Navôkol džungľa, vodopády, koryto. A medzi obrovskými balvanmi začína naša púť riekou Churún, ktorej koryto je plné balvanov. Ďalšie tri dni vyčerpávajúceho pochodu. No súčasne sa nabíjame mocnou silou stolovej hory. Zaspávame väčšmi hladní, než sýti, za tajomných zvukov prírody. Ráno nás budí škrek papagájov, obzerajú si nás opice a kolibríky.

Počas pochodu sme sa kulisou tropickej džungle a ďalšími vodopádmi priblížili k tomu, ktorý je najvyšším na svete. Práve jeho ľavou stenou sme v roku 1997 tri dni zostupovali do hĺbky kaňonu. Rieka je tu už v podstate splavná, hoci spestrená mnohými perajami. Ďalší presun s batohmi na ramenách tu končí a začína dovolenka - prekrásny balzam na naše ubolené údy.

Dva dni plavby na dvojmiestnom gumovom člne, naloženom komplet posádkou aj všetkým tým potrebným haraburdím, bez ktorého by sme to nedokázali. Rozprávková plavba údolím popod ďalšie a ďalšie útesy, vodopády s kulisou sviežeho pralesa. Kaňonom del Diablo, údolím v srdci Ayuan tepuii, ktoré na svete nemá obdobu, sa vyčerpaní a pritom nabití energiou na dlhý čas dopredu, po trinástich dňoch vraciame do ukričanej civilizácie.

Amazonia Vertical patrí k dokumentárnym filmom, ktoré rozhodne stoja za pozornosť. "Niekedy stačí pár dní na to, aby ste prežili viac, ako za celý svoj život." - idete do toho?

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 23. 10. 2005, zobrazenie 3887x, dnes 1x
Hodnotenie0.0 (0)

Komentáre (0)

Zatiaľ tu nieje žiadny komentár.

dvd_sloboda-pod-nakladom_sk-2.jpg dvd_zit-pre-vasen_sk-1.jpg pyg.jpg dvd_troudefer_sk.jpg mong.jpg bhu.jpg car.jpg nezant.jpg tep.jpg

CalmCube2 CMS · Webdesign Michal Skrabalek
RSSFacebookYouTubeVytlačiť stránkuMapa stránok · © 2003 - 2018 K2 Studio · Počet návštev: 4282818 (3887)