71 hodín pobytu v jaskyni Mesačný tieň (5. - 9. augusta 2005)

"A tak sme stanuli na novej méte -385, a kamene hádzali ešte hlbšie. 400-ka už určite padne." Braňovo nadšené rozprávanie o poslednej akcii v jaskyni Mesacný tieň.

Ďalšou action v Mesačnom tieni (5.-9. aug. 2005) sme mienili rozšírenie kapacít bivaku, pre Prešovčanov, a prieskum aspoň niektorého z "minulých" pokračovaní. Pätici P. Imrich, J. Vykoupil, G. a T. Majerníčkové (Spk Šariš) a L. Lešták (Speleo Rožňava) sa podaril zniesť všetok vercajg na spanie, a tak, do bivaku za 6 hodín, a keďže 2/5 tejto zostavy tvorili babizne, dodnes hodiny hútame nad tým, ako je to možné(?), že nám to isté predtým, rovnakej, ale čisto mužskej zostave, pomaly samý sportsman, trvalo o dve hodky navrch... (Bivak má teraz kapacity už 10 lôžok... ovšem, niektorí jedinci si robia nárok na 2 spaciaky... :-) inak, ŤAŽKÝ komfort, už zbývajú len telka a kempingový stolík... (nad nejakými skladacími stoličkami veruže aj rozmýšľame!!)

To bolo v sobotu (okrem vynášky do kopca). Šmidke a Kapučíno to zmákli napred, do bivaku za 2,5 hodiny, a vybudovali "plató" na stan aj pre Prešov. SLASŤ, povyrovnávať "dlžku" na karbidovú frakciu v pôvodnom zborenisku s blokmi ako váľandy..



V NE sme sa rozdelili: Šmída, Lešták a Kapucian sme sa vybrali do takmer najspodnejších freaťákov. Prvá dvojka namapovala zo 200 m už spoznaného (oh... teda vlastne, ani neviem ešte presne, bahnitý zápisník mi kvasí ešte stále v kufri!!), ale zastavili nás - ďalšie šachty. Tak zo 6 ich bolo... aj cez 10 m rúry, hlbokô, ale - nemali sme lanko... Teda vlastne mali. Jednu, pätdesiatku statičnú, to však už medzitým strčil do parádnej 35-ky (zvanej SLNEČNÝ DÁŽĎ, a ktorú sme predtým lokaliz Braňo s Igorom Papom), samozrejme, akože inak, ako vždy - sóloskúmajúci Erino Kapucian. Keď sme naň potom cez hroznú spŕšku v šachte revali: ČO TAM JE? ČO TAM JE... len niečo v zmysle: "Dá sa, prekopeme to..." - a - stratil sa. Braňo sa teda vybral za ním.

Dole bol drobný aktívny odtok, no malé chodbičky, miestami až overal trhajúce ostré plazivky. Keď sme sa tadiaľ pretláčali, mysleli sme si asi dačo v zmysle - Kriste-Pane, keď to takto povalí zopár stovák m, tak to bude horor... Aj táto epizóda však skončila, a vypľulo nás to znovu do obrovskej chodby (š.15-20, v.5-10), avšak s riekou už riadnejšieho kalibru. VELÍKAJA ŠIRÓKAJA, nôtil si už Erik... Tak 15 l/sec, ale vonku riadne leje, schladil ho hneď Branislav. Po riečisku sa bolo treba močiť, a tak sme v hlbinách použili okrem sily už aj mozgovú logiku: snažili sa vystopovať continue v záplavovom fosíle ponad to. ÁNO! Chodby jak ďábel, ohromné meandre, závaly, do toho nejaký ten "dómik" (jeden chodbovitý má tak 60m na dĺžku). A keď nám už hasli karbidule, a vyzeralo to návrat s Tikka-svietidlami, stanuli sme nad tak 20-kou dierou do hĺbky, a dole niekde vzdialene hukot vodnej turbíny... Poďme reku späť, povedali si dvaja Velebitiari obití, tak toto bude nabudúce akiste "prechádzka ružovým sadom"..



A tak sme stanuli na novej méte -385, a kamene hádzali ešte hlbšie. 400-ka už určite padne. Vyhodňare zatiaľ mapying okolo kempu. Pondelok: Časť osádky vonká. (Nič moc, keď sme sa vrátili z akcie o 23.00, a máte vstávať o 1.00 v noci... :-) Hodina zbalenie matrošu, zahnanie hladu a vyhnanie iných potrieb, potom zo štyri hodinky "stupák" vonká, prezliekanie v lejavici, 2 hodiny zostup... prípadne ešte 4 hodiny šoférovania smer Západ.)

Tí, čo sme mali morál/čas navrch (Šmída, Imrich, Gabča Majerníčkovie), sme si v PO v dierke len hoveli. Ako? Mapovaním KNÓSSOSU hneď za bivakom. Freatické trubičky tak 2 x 3 a viac metrov na výšku, a - VŠADE TO IDE. Nakoniec sme mapovanie ukončili s tým, že dosť(!), lebo, aj keď - znovu ďalší menší dóm, a chodba na kráčanie(!!!) - treba sa nám pozrieť aj na plazivku s nasávajúcim prievanom obďaleč. Závaliská, potom úžiny, potom bahno, no jednoducho - STRAŠNÉ SVINSTVÁ. A keď sa cez to všetko Braňo presúkal, a odhrnul pred sebou silotlakom helmy posledné vadiace bloky, pozerá jak puk - stany...

No ale chvalabohu: aspoň jedna chodba, čo v tejto diere skončila neperspektívne: rovno v bivaku. V UT sme (mierne vyšinutí) vyliezli von a tam nás čakala záľaha snehu. (Vždy však lepšie, ako rovno do búrky a monzúnu.)

Vyzerá to tak, že akcijka najbližšie bude veru poriadne "ostrá".

PS: Tú hnusnú tučnú zmiju... prečo by sme ju mali za....ť, vyzeráme snáď na to? (S láskou sme si ju ovinuli k hrudi, premysleným ťahom ju lapili za hlávku, dali jej pod zúbky tyčinku, a vytlačili do ampulky jedík... dobrý vraj na reumu... :-))

PS2: Lepšie stretnúť hada, ako medveďa, ktorý nás už v Bielovodskej, vlani, a z iba asi 10 m, "prerazil", jako NIČ. Váľali sme sa vtedy kriakoch ako ..... a keď sme macíkovi pozerali (aj v tej tme!) z očiek do tých jeho, či nám nebodaj nechce zakusnúť do stehna (ako v jednom filme s AHopkinsom), vyčítali sme mu z nich, že má z toho evidentne potešenie, ako sme sa mu UHLI... Ale potom, tiež pálil do lesa, jak guľa.

Branislav Šmída, sandia (at) nextra.sk, 0911 / 447 965
Igor Pap, pap.foto (at) creator.sk, 0903 / 967 836

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku23. 8. 2005, 12:21