Tatranský Národný Park

Nachádza sa na severnom Slovensku a susedí s poľským Tatrzaňskim parkom narodowym, čim vzniklo bilaterálne chránené územie. Okrem Vysokých Tatier zahŕňa aj Belianske a Západné Tatry. V porovnaní s inými európskymi veľhorami sú Tatry rozlohou a 55 km dĺžkou malé, preto sa označujú aj ako miniatúrne veľhory. Na tejto malej rozlohe je však veľká koncentrácia prírodných hodnôt a krás, preto boli Vysoké Tatry zaradené medzi biosférické rezervácie.

Vo všeobecnosti možno povedať, že Vysoké Tatry sú žulové, v Západných Tatrách prevládajú kryštalické bridlice a Belianske Tatry sú zasa vápencové. Na tvorbe ich reliéfu sa v dávnych dobách podieľali aj ľadovce, ktoré vymodelovali dlhé ľadovcové doliny so širokými kotlami. Najdlhší z 38 dolinových ľadovcov bol v Bielovodskej doline (14 km). V ľadovcových kotloch vznikli jazerá - plesá, ktorých je tu okolo 110. Ľudia ich nazývajú aj morskými okami. Veľké Hincovo pleso je najhlbšie (54 m). Z početných vodopádov je najvyšším na Slovensku Kmeťov vodopád v doline Nefcerka (80 m). V Tatrách je zastúpený aj kras, vrátane vysokohorského. V Západných Tatrách je najznámejšou 1450 m dlhá Brestovská jaskyňa, vo Vysokých Tatrách 4000 m dlhá jaskyňa Javorinka a v Belianskych Tatrách sprístupnená 1752 m dlhá Belianska jaskyňa s nádhernou kvapľovou výzdobou.

 
Najvyšším vrchom Vysokých Tatier, Slovenska i Karpát je Gerlachovský štít (2655 m n.m.), v Západných Tatrách je to Bystrá (2248 m n.m.) a v Belianskych Tatrách Havran (2152 m n.m.). Národným vrchom Slovenska je Kriváň (2495 m n.m.).

Tatranská vegetácia je zoradená v šiestich výškových stupňoch podhorským počnúc, cez horský (lesný), vyšší horský so smrečinami, podhôľny s kosodrevinou a pôvodnou limbou (Pinus cembra), hôľny s trávnymi zárastami až po podsnežný, kde sú už len lišajníky. Tento stupeň v iných slovenských horstvách nie je vyvinutý.
Spomedzi takmer 1400 druhov vyšších cievnatých rastlín spomeňme aspoň niekoľko druhov, ktoré síce nevynikajú tvarom, farbou, krásou a veľkosťou kvetov ako iné, známejšie rastliny, dôležité sú však preto, že tu vznikli a dodnes sa zachovali ako pôvodné druhy Tatier. Sú to napríklad alchemilka morskooká (Alchemilla oculimarina), očianka bezosťová (Euphrasia exaristata), voskovka holá tatranská (Cerinthe glabra ssp. tatrica), prvosienka dlhokvetá širokolistá (Primula hallerix ssp.platyphylla) a iné. Z rastlín, ktoré sa už inde na Slovensku nevyskytujú, je to trávnička alpínska (Arména alpina), kostravec fialový (Bellardiochloa violacea) a iné. Výskyt mnohých rastlín sa zhoduje s inými horstvami Slovenska.

 

Z rozsiahlej, veľmi pestrej palety živočíchov sú najatraktívnejšie vysokohorské druhy. Nápadnými sú najmä kamzík vrchovský tatranský (Rupica-prarupicapra), ktorý je symbolickým živočíchom Tatier, a svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris). Typickými sú aj hraboš snežný (Chionomys nivalis), hrabáč tatranský (Pitymys tatricus), z vtákov orol skalný (Aquila chrysaétos), ľabtuška vrchovská (Anthus spinolet-ta), skaliarik obyčajný (Oena-the oenathe) a iné. Domovom veľkých šeliem je horský stupeň, zatúlajú sa však aj vyššie.

Prírodné hodnoty sa snúbia s kultúrnymi vo folklóre a ľudovej architektúre s goralskými prvkami. Najhodnotnejšia ľudová architektúra sa zachovala v Ždiari, Podspádoch a tatranskej Javorine.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku