Ticho nad oblakmi

Tam nad oblakmi cítiť to tajomné spojenectvo s vesmírom... Strháva nás tak veľmi, že začíname vychádzať zo seba, aby sme mohli vnímať celý ten horský svet. Svet, ktorý v človeku podivne zintenzívňuje sily duchovné aj telesné, energiu prirodzenú aj nadprirodzenú a uvoľňuje to, čo drieme v jeho v najtemnejších hĺbkach... To, čo kriesi jeho vieru vo vlastné sily... To, čo mu po zostúpení do dolín umožňuje kráčať so zdvihnutou hlavou a čerstvou krvou v žilách.

Tu - v tichu a samote, uprostred šumu vetra, začíname tušiť vlastné poslanie, zmysel bytia. Začíname chápať hodnoty, ktorými sa život líši od jestvovania a vďaka ktorým nachádzame to, čo sa dá nesmelo nazvať šťastie. Naučíme sa ho hľadať všade...

Viac fotografií (19)Ticho nad oblakmi

Plynutie...
Hory učia hľadať. Je to dialóg človeka s prírodou o poznaní seba. Je to tajomný zápas plný vášne... Sú rôzne odpovede na otázky, ktoré nám kladú hory. Nijaká z nich však nie je vyčerpávajúca, vždy zostane niečo nedopovedané. Pásmo ticha a mlčania...

Pokoj...
Nad oblakmi všetko získava akúsi jednoduchú krásu a pravdu, ktorá pozdvihuje ducha a srdce uspôsobuje pre dobro. Rozradostenú dušu nemôže nič spútať. Diaľka, sloboda, voľnosť... To sú hory. So slobodou, ktorou ste sa naplnil v horách, nikomu nedáte nad sebou moc.

Porovnávame s vlastným životom, so sebou samým. Nie sme azda my, nie je azda život tým, že vie vidieť, vnímať a pociťovať, ešte väčším zázrakom ako to videné a vníĆ š† šƚ† šĂ† šÂmané? Aký nepredstaviteľne veľký je jeho formát, aká bohatá je jeho náplň v porovnaní s tým, čo tu leží pred nami a čo v úžase ohmatávame svojimi zmyslami. Obrazy prírody musíme znovuobjavovať hlboko v sebe a pokúšať sa ich skladať tak, aby vytvorili hľadaný zmysel. Tam, v tichu.