Práve na dlhších potulkách svetom si človek najviac uvedomuje hodnoty, ktoré má doma. Krásne lesy, čisté horské pramene, skalné hory popretkávané dokonalým turistickým značením nie sú až takou samozrejmosťou v iných krajinách. Hory boli vždy moje útočisko. Miesto, kde som sa rád vracal.
Až neskôr som si uvedomil, že to, čo ma k horám priťahovalo, boli vlastne ľudia, ktorí v nich žijú. Tí ovplyvňujú vaše vnímanie horského sveta, do ktorého vchádzame. Ak je úcta k horám hlboko zakorenená v tradíciách, tak aj vy ich cez ňu vnímate...
Na konci jari sa stretávajú gorali v Roháčoch na vrchu Lúčna. S hrdosťou sem prichádzajú po trojhodinovej túre v krojoch. Nesú husle, basu, čerstvý syr, žinčicu, voňavý chlieb i slivovicu. Ich spev sa nesie ponad Tatry. Cez hranicu prebehujú poľskí gorali, aby sa pridali. Aj oni sem prišli na horskú omšu v krojoch. V rukách nesú husle i pálenku... Všade je plno detí a takisto v tradičnom oblečení. Mladé páry ich sem vzali, aby precítili silu tohto spontánneho stretnutia a okolitých hôr. Aby si zapamätali pohľady na hlboké doliny, v ktorých vyrastali ich dedovia. Aby sa im vryla do pamäti úcta a láska rodičov ku kraju, v ktorom sa narodili.... Pre človeka je šťastím, keď vie, kde na tejto zemi patrí...
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)