V nekonečnom vesmírnom priestore je naša Zem so svojimi unikátnymi systémami umožňujúcimi život, ovládaná nepochopiteľnými energiami, ktoré sú pre nás životodarné, oživujúce a obohacujúce. Jej krásy sú pre mnohých prameňom sily na celý život, refrénom hudby prírody, ktorá vlieva vieru v niečo nádherné a potešujúce. Pri schopnosti jej načúvať si každý človek uvedomí, že platíme príliš vysokú cenu za to, čomu dnes hovoríme pokrok.
"Vyspelý" svet sa mení v jeden veľký hypermarket "prepotrebných" vecí. Aký to bude mať ďalší dopad na našu Zem a všetko živé na nej? Uprednostňujeme vlastný blahobyt. Stúpajúce požiadavky sa odzrkadľujú na povrchu Zeme. Neustále preteky o zisk idú ruka v ruke s pokrytectvom a neznášanlivosťou. Všetci sa však tvárime, že to nevidíme, že je to niečo, čo sa nás netýka, čo my vlastne nedokážeme ovplyvniť.
Harmonické vzťahy civilizácie a prírody sme odsunuli, ako prekážku ekonomickému rastu
Kolotoč, ktorý sme aj my svojimi materialistickými nárokmi a vidinami pomáhali postaviť, sa stáva rýchlejším, hlučnejším, stále viac špinavým a nebezpečným. Neustále sme však podnecovaní tímom ekonómov, povznesených nad tento svet, ktorí nerozoznajú hrudu zeme od kusa betónu. Harmonické vzťahy sveta prírody sa stali prekážkou ekonomického rastu. Je až do plaču, keď si uvedomíme, koľko ľudí dokáže obetovať dlhodobé záujmy ľudstva na tejto planéte len pre svoj krátkodobý zisk. A možno by nezaškodilo, aby sa zavše každý z nás pozrel do zrkadla a zamyslel sa nad tým, ako k tomu všetci prispievame...
To je pokrok?
Vláda, ktorú ovládajú záujmové skupiny nás neustále upokojuje: Nebojte sa, to je pokrok! Najzákernejšie na tom je, že sme uverili, že neexistuje žiadny metafyzický alebo transcendentálny život na Zemi. Pochopiteľne! Duchovný rast sa stal pre mnohých brzdou ekonomiky. Ak tomu naozaj uveríme, tak je zbytočné, aby sme sa zaujímali aj o niečo iné, ako o vlastný materiálny blahobyt.
Palo Barabáš
Vytlačiť stránku
