Za hlavnú prioritu ďalšej, plnokrvnej to explo akcie v Mesačnom tieni (by som sám povedal, že jednej z tu vôbec najlepších!) sme si určili - vytipovanie miest pre potenciálny, možno už II.bivak, niekde okolo -400ky (teda, hlavne niekde tam, kde by nás eventuálny príval nezaplavil ako myšky...).
Vo štvrtok 22. 9 sme, ako to vyzerá byť najefektívnejším, vychodili na podkopce Širokej, a ku noci v pätici zostúpili do útrob MT, do podzemného kempu v (už exaktnejších, lebo hlavný ťah je už zameraný, aj vynesený) -284 m. Po štandardných 10 hodinách buvania sme potom trojica Braňo Šmída (UK), Michal Megela (Sekcia jask.potápačov) a Peter Masarovič (JK Dubnica nVáhom) vyrazili na front, po prúde objavenej riečky.
V takejto zohratej (a hlavne neúnavnej) trojke sa nám podarilo dôjsť po posledne dosiahnutý bod v -422 m za krásne 2 hodinky. Tam sme freatickými nadchádzkami našli ďalší kus elegantného vzdušného riečiska, ktoré nás priviedlo až k sifónu na méte -433 m. (A Miško už dumká nad tým, aké fľašky si sem priniesť - a my sa na ich transport samo sebou že o to viac tešíme... :-))
To bolo asi po 5 hodinách. Viac sme sa už na vyhľadanie ciest ďalej do hĺbky ani priveľmi nekoncentrovali, lebo nás pustila akási veľká fosílna úroveň nad riečiskom. Miestami dokonale oválne trubice (tubusy) s facetami ako hrom, a priemerom tak 5-8 m, a to vsjo prekombinovanô niekoľkými, aj celkom veľkými sieňami (až dómami) s nekonečnými komínmi. Na šikminách je tu riadne, kvalitné bahníčko, kde sme zatiaľ aspoň v mysli "povyvíjali" nový typ výstroja: Blato-mačky a Prsto-pazúre. V úžasných egutačných jamkách sme tu našli unikátne minicintoríny netopierov. Ťažko povedať, prečo chodia umierať, a tak koncentrovane, iba do týchto jamiek... ale hneď nám aj napadlo, aby sme tu "nezarvali" kdesi aj my, ak voda stúpne povedzme tých 10-15 m (aj po tom sú tu stopy).
No čo je najpozoruhodnejšie, v niekoľkých recentných komínoch sme tu našli semioválne kremencové valúny s priemerom takmer 1 meter(!!!). Teda, o čosi ešte vyššie môže valiť aj dáky mimoradnejší fosíl, a sem sa len jeho výplň prepadáva... Ale, však, tam sa ešte dostaneme. Rezultát tohto dňa: cca 700 m prienikov. Ešte sme tu nemapovali (však, akcia aj tak trvala 12 hodín a posledný sa, vycucaný, dovalil do bivaku o 2.00 v noci...), ale - vieme už generálne smery, a aj "nápojovú" priestorovú logiku. Tj. kde nájsť majoritné continue.
(A všetka česť Peťovi "Bebemu"-Rambovi Masarovičovi (1981) ktorý po celý deň nosil na pleciach plný transporťák!! Jednoducho - neúnavný MAN, takého by ste chceli v partii každý!)
Mladučký Tomáš Megela a Miky Mikuš (Spk Muránska planina) zatiaľ zlanili ohromný šachto-dóm za rozlámaným ŽIŠKOVÝM OKOM, a načapovali sa na rozsiahlu prítokovú vetvu.
Ešte v noci dorazili ďalší dvaja borci, a tak sme sa rozdelili na sobotu na dva tímy: M. Megela, T. Megela a Zolo Ágh (UK) prebádali priepasti KAMEŇOŽRÚT a ELEKTRA; hlavne druhá z uvedených, P35, no to je parádička, a vedie do kratšieho horizontu chodieb, na konci zanesených. Z jednej strany tam fučí, a dá sa pokopkať, ale, kto by to v tejto mega-diere v týchjto momentoch robil... Skupina Šmída, Mikuš, Masarovič a Marcel Griflík (UK) sme zmapovali celú vetvu okolo ZÓNY -340. Na konci sú šachty, dve sme prezlanili, ale celkovo sme sa snažili vertikalitu nadísť, tým typickým Totesgebirgeovským spôsobom (napr. traverz bokom šachty) až na koniec horizontálne, a keď to tam skončilo, našla sa ďalšia oválna šachta, s poriadne studeným, "odtiaľ-niekde" sa valiacim prievanom...
Pôvodne sme ju chceli zísť v nedeľu, kedy ráno, o mierne masochistickej 4.00 hod. povstávala štvorica na odchod domov z bivaku, ale, povedali sme si: aby bol ten MSluka ešte spokojnejší, a nás navyše hrialo svedomie - poďme reku ešte raz mapovať! (Fuj, dva dni hneď takto po sebe... ale čo už, že...) A tak sme spravili celý horizont pod tzvnou. IGOROM NÁJDENOU ŠACHTOU, horizontálne chodby (asi 200 m), končiace bizarne vyžranými korozívnymi sienkami, ktoré sme nazvali podľa ich prvoprieskumníka: TOM MG.
Aj na tejto miniexpedícii teda padol najmenej ten jeden kiláčik novoobjavov, a o novej hĺbke som už vravel vyššie. V zložení Šmidkoň, Bebe a Mikino sme to potom v PO 26. 9 vymákli vonká z bivaku za presne 2hod44min, čo bude možno po istú dobu rekord-time výstupu z tejto tak divokej, ale o to krajšej jaskynky. (A 82 hodinami pobytu v zemi sme sa radi pochválili aj v nami certifikovanej policajnej zápisnici :-))
Hold, dobrá partia - v takej sa darí!
Braňo Šmída
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)