Na túto fascinujúcu Zem sme boli pozvaní na návštevu . Ako slušní návštevníci by sme sa mali k našej hostiteľke aj slušne správať. Nezanechať za sebou neporiadok a špinu.
Pre bohatú hostinu ani nevnímame jemný svet plný zázrakov. Stávajú sa z nás ignoranti. Ukradnúť, zničiť, zdevastovať... Neviem, či by sme si pustili takýchto ľudí do svojej obývačky. Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné...
Zatiaľ!
Ukážka z filmu Viac info o DVD
"Človek je len nepatrná bytosť, ktorá sa môže s údivom prizerať, čo príroda dokáže. Často až s odstupom času zistí, aká je múdra a prezieravá..."
SYNOPSA
Obrazový film Premeny Tatier vypovedá o úcte človeka k prírode a jej schopnostiam obnovovať sa v celej svojej zložitosti a kráse. A napokon aj o tom, čo si nesieme skryté v podvedomí - že všetci na tejto Zemi sme jedným celkom, ktorý podlieha presným prírodným zákonitostiam.Réžia: Pavol Barabáš
Kamera: Stano Gužák, Pavol Barabáš
Hudba: MAOK
Rok výroby: 2006
Dĺžka: 12 minút
Formát: 4:3
Zvuk: 2.0
Festivalové ocenenia:
GRAND PRIX - CENA DIVÁKOV - Spotkania z Filmem Górskim, Zakopane, Poľsko, 2006
CENA LITFONDU ZA NAJLEPŠÍ SLOVENSKÝ FILM- Hory a mesto, Bratislava, Slovensko, 2006
CENA RIADITEĽKY FESTIVALU NAJLEPŠIEMU FILMU SLOVENSKÉHO REŽISÉRA - Envirofilm, Banská Bystrica, SR, 2006
CENA RÁDIA REGINA - Envirofilm, Banská Bystrica, SR, 2006
ČESTNÉ UZNANIE ZA POETICKÉ FILMOVÉ VYJADRENIE OBDIVU K SILE A KRÁSE PRÍRODY VYSOKÝCH TATIER - MHFF, Teplice nad Metují, ČR, 2006
2. MIESTO v III. kategórii "TV dokumenty" - Tourfilm, Karlove Vary, ČR, 2006
CENA MINISTRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, Agrofilm, Nitra, SR, 2006
CENA RIADITEÄšA TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU v Poľsku za kvalitnú prezentáciu prírodných krás, Spotkania z Filmem Górskim, Zakopane, Poľsko, 2006
2. CENA V KATEGÓRII "HORSKÉ FILMY" Mezinárodný festival outdoorových filmov Praha 2006
ŠPECIÁLNA CENA POROTY, Medzinárodný festival horských filmov, Bansko, Bulharsko, 2007
CENA ZA NAJLEPŠÍ EKOLOGICKÝ FILM - EKO-ETNO-FOLK, Slatioara, Rumunsko, 2008
ÚVAHA
Na túto fascinujúcu Zem sme boli pozvaní na návštevu . Ako slušní návštevníci by sme sa mali k našej hostiteľke aj slušne správať. Nezanechať za sebou neporiadok a špinu.
Pre bohatú hostinu ani nevnímame jemný svet plný zázrakov. Stávajú sa z nás ignoranti. Ukradnúť, zničiť, zdevastovať... Neviem, či by sme si pustili takýchto ľudí do svojej obývačky. Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné... Zatiaľ!
P R E S S K I T
Tatry - slovo, ktoré snáď pre každého obyvateľa Slovenska asociuje domov, rodinu, priateľov... prosto bezpečie. Keď dlhší čas žijete v zahraničí, práve hnedá farba Tatier na mape uprostred Európy je tým záchytným bodom, ktorý symbolizuje návrat a podvedome vyslovíme vetu: „Tam sú moje korene, moji blízki, tam je môj domov, kde sa chcem vždy vracať. A všetci - hoci každý iným spôsobom - sme na tieto naše najmenšie veľhory sveta hrdí...“
Núdzové volanie na dispečing horskej služby odhaľuje drámu noci. Služba dvíha telefóny, zapisuje hovory. Víchor vonku láme stromy ako zápalky. Začína sa najväčšia katastrofa v dejinách Tatier. Pomaly, ale isto skladá mozaiku desivej noci.
Vysoké Tatry - jedinečnú krajinu s nevyčísliteľnou prírodovedeckou hodnotou, zmenila 19. novembra 2004 mohutná ničivá víchrica na nepoznanie. Vyjadrené číslami, víchor zničil štyridsať až päťdesiat kilometrov dlhý a tri kilometre široký pás lesa. Lesné zvieratá, turizmus, kúpeľníctvo - je toho veľa, pri čom sa vynára otázka, ako ďalej. Tatry sú predsa slovenským symbolom, poznajú ich turisti z celého sveta.
Zmeny klímy a ďalšie civilizačné faktory najviac ohrozujú lesy vytvorené človekom. Na Slovensku sú najzraniteľnejšie rovnorodé smrekové porasty, o čom svedčí aj tatranská katastrofa. Extrémy počasia ničili slovenské lesy aj v minulosti, napríklad v Tatrách boli veľké veterné kalamity v rokoch 1915, 1936 a 1964. V poslednom desaťročí sa však vyskytujú čoraz častejšie.
Škoda spôsobená novembrovým prírodným živlom pritiahla pozornosť celej verejnosti. Ešte deň „PO“ by sme nenašli domáce médium, ktoré by sa tejto téme nevenovalo a neumožnilo tak ľuďom zo všetkých kútov Slovenska sledovať fakticky v priamom prenose, z bezpečia vlastnej pohovky, drámu, na akú neboli pripravení.
Obrázky následkov veternej smršti vyvolávali v ľuďoch zhrozenie a následne potrebu pomôcť. To odštartovalo mnohé dobročinné akcie. Keď sa k veternej smršti pridal požiar z roku 2005, nebolo pochýb o tom, že sa tvar Tatier dramaticky mení.
Tak, ako je každý jeden človek jedinečný, existujú aj rôzne predstavy o tom, ako by sa tatranský problém mal v budúcnosti riešiť. V boji o neskoršiu podobu Tatier sa vytvorili dve hlavné názorové skupiny, ktorým ide o jedinečnosť Tatier. Prvá sa na novovzniknutú situáciu pozerá z hľadiska ekonomiky (spracovanie dreva, výstavba rekreačných zariadení a lyžiarskych vlekov). Skupinu druhú tvoria ochranári, ktorých „tí prví“ často nazývajú idealistami odtrhnutými od reality.
Vízie reality
Prosto - spúšť v Tatrách ešte ani poriadne nedoznela a nad slovenskými veľhorami sa rozpútal nový boj - tentoraz o ich budúcu podobu. Podnikatelia začínajú na mapu zakresľovať nové zjazdovky, lyžiarske trasy, ubytovne a turistické atrakcie. Ochranári volajú, že všetko by malo zostať po starom a holé pláne sa zalesnia. Sú teda Tatry svetom samým o sebe, izolovanou rezerváciou, do ktorej nenecháme vstúpiť nikoho „nepovolaného“, alebo k nim máme vybudovaný vzťah iba ako k jednej z našich „nehnuteľností“? Nehrozí nám chorobná krátkozrakosť? Ako vlastne chceme vidieť Tatry o 50 a viac rokov? A ako ich reálne vidieť budeme? A vlastne: ako ich vidíme v symbolickom horizonte našich súkromných svetov?
Film vznikol ako spomienka na devastujúcu kalamitu a požiar vo Vysokých Tatrách. Premiéru mal 19. novembra 2005 v Starom Smokovci. Hovorí autor filmu Pavol Barabáš: „Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. Zatiaľ je to len zdvihnutý prst. Zatiaľ sú to premeny zvratné... Zatiaľ!“ Tatry pre Pavla Barabáša sú a zostanú mystériom. Hlbokým tajomstvom. Film Premeny Tatier nakrútil ako vyjadrenie úcty k tatranskej prírode. A ako vraví, po víchrici v novembri 2004 má k Tatrám ešte väčšiu úctu a najmä väčší rešpekt. „Človek je len nepatrná bytosť, ktorá sa môže s údivom prizerať, čo príroda dokáže. Často až s odstupom času zistí, aká je múdra a prezieravá,“ hovorí P. Barabáš.
„Každý hovorí, že Tatry už nebudú také, aké bývali. Hory však žijú vlastným životom. Nebudú sa podriaďovať naším predstavám. Premeny Tatier sú mojim pohľadom na zmeny v Tatrách. Snažil som sa do filmu dostať aj svoju pokoru a úctu k prírode, z ktorej sme všetci vyšli. Ak to pochopíme, pochopíme aj zmeny, ktoré sa dejú na našej zemi. Ak samozrejme máme záujem...“ Pavol Barabáš
Vytlačiť stránku
Komentáre (0)