Filmovanie v extrémoch

Blíži sa dovolenková sezóna, ktorá pre mnohých ľudí znamená jedinú príležitosť niečo nakrútiť, nakoľko zvyšok času trávia v práci. Čo by ste im poradili pred balením kufrov, aby im vo filmárskej výbave nič nechýbalo?
Keď idem s rodinou na dovolenku, kamera zostáva doma a idem naozaj oddychovať. Keď som na cestách kamera ma núti neustále byť v strehu, sledovať, pozorovať a rozmýšľať nad tým, ako urobiť ten či onen záber. Kamera je od rána do večera v pohotovosti, čo može byť v extremnych podmienkach niekedy dosť vyčerpávajúce. V každom prípade ak sa rozhodnete ísť na dovolenku filmovať s rodinou, alebo priateľmi, tak si treba uvedomiť, že nie všetci možu byť nadšený z vášej záľuby. Treba správne určiť priority.

Čo by ste teda bežným dovolenkovým kameramanom odporučili?
Základom dobre pripravenej dovolenky a dobre pripravených záberov je premyslieť si, načo majú slúžiť nakrútené materiály. Keď to človek vie, nebude mať problém nakrúcaní dobrých záberov a určite mu to pomôže aj pri rozhodovaní, čo si má vziať so sebou. Ak by sa chcel na filmovanie pripraviť dokonale, neustále by musel chodiť ovešaný ako vianočný stromček s ťažkou výbavou a myslím, že z dovolenky by nič nemal. Filmár takisto musí byť neustále v strehu, dávať si pozor na veci, vždy nosiť všetko so sebou. To za dovolenku nepokladám. Základom je ešte doma si vyskúšať pohotovú prácu s kamerou. Treba sa ju naučiť nosiť, vyberať z púzdier a ochranných vakov a používať tak, aby nezavadzala a neobmedzovala v pohybe. Dnes sa už vyrábajú dosť malé kamery, čo môžu byť neustále v pohotovosti. To umožňuje zachytiť najzaujímavejšie zábery, medzi ktoré vždy patria tie, keď vystihnete nejakú nezvyčajnú alebo nečakanú situáciu. Väčšina hraných scén pri amaterskom filmovaní pôsobí neprirodzene a práve spontánne zábery, ked si vás nikto nevšíma vychádzajú najlepšie.

Aké chyby najčastejšie robia amatérski kameramani?
Veľmi často sa stáva, že sa vyčerpajú už počas presunu na zaujímavé miesto. Že už minul baterky alebo že mu došli pásky. O to najzaujímavejšie takto prichádza len preto, že sa vyplytval už cestou k cieľu. Znova to súvisí s rozmýšľaním nad tým, čo vlastne chcem na dovolenke fotiť alebo nakrúcať a komu to chcem ukázať. Treba si uvedomiť, že pozerajúci sused u Vás na navšteve nebude prežívať tie zábery tak ako Vy.

Nakrúcate filmy o ľuďoch žijúcich v extrémnych podmienkach. Vašou častou destináciou sú tropické krajiny, kam mieri aj množstvo slovenských dovolenkárov. Aké sú špecifiká pri filmovaní v tropickom podnebí?
Každá cesta je iná, na každú cestu sa treba zvlášť pripraviť. Ale všetky sú rovnaké v tom, že si všetko musím človek nosiť sám na chrbte. To znamená, že všetky veci musím mať pripravené tak, aby som ich mal dostupné a aby boli chránené pred častým lejakom, vysokou vlhkosťou. Vo dusnom pralese si treba dávať na techniku naozaj veľký pozor. Napríklad huby dokážu rásť tak rýchlo, že sa dokážu usadiť na objektíve alebo na páskach a znehodnotiť materiál. Dôležitá je preto sústavná ochrana a neustále čistenie vybavenia.

Akým spôsobom chránite techniku proti takýmto vplyvom?
Rokmi som sa naučil, že stačí improvizovať. Netreba vláčiť žiadne špeciálne puzdrá. Je dobré, keď v batohu máte veľa igelitových vreciek. Základom je mať čo najmenej vecí, aby som ich dokázal bez problémov odniesť a bol pohyblivý. Techniku stačí napríklad zabaliť do čistých náhradných bielych tričiek, ktoré si potom, keď kameru začnete používať, oblečiete a keď sa zašpinia, tak ich jednoducho zahodíte a použijete ďalšie, v ktorom bola kamera medzitým zabalená. Tento prístup vám umožní, aby ste počas aktívnej dovolenky mali v batohu tých vecí čoraz menej a nie viacej. Niekedy mi je až smiešne, keď vidím vyfintených filmárov a fotografov, ktorí sú oháknutí značkovými vecami . Ja mám najradšej voľné veci, ktoré po skončení cesty dám zo seba jednoducho dolu, niekomu ich darujem alebo ich hodím do koša a v krátkych nohaviciach a v jednom tričku sa vraciam spokojne domov. Napríklad keď sme naposledy išli cez Madrid do Venezuely, v hoteli som videl kúpaciu čiapku, ktorú som si hneď zobral, vystrihol som si do nej otvor na objektív, čo mi umožnilo nakrúcať v daždi. Každú baterku a videokazetu treba zvlášť zabaliť, zaizolovať a ešte k nej pribaliť napríklad toaletný papier, aby prípadnú vlhkosť nasal toaletný papier a nie páska. Takisto baterky obalím toaletným papierom, dám ich do igelitu a oblepím lepiacou izolačnou páskou. Môže sa vám stať, že premoknete alebo padnete do rieky - keď si veci takto pripravíte, budete mať istotu, že ani v takýchto situáciách sa vašej technike nič nestane a toaletný papier môžete ďalej využiť.... Napríklad aj na obdobné izolovanie nakrútených záberov, lebo tie sa stávajú po ceste asi najvzácnejšie.

Nie sú vhodnejšie špeciálne prepravné boxy alebo puzdrá?
Závisí od toho, či chcete byť nezavislí od ostatných. Ale ak sa presúvate celý čas džípom majú svoje pohodlie a opodstatnenie. Pri dlhých pochodoch kúpaciu čiapku alebo ochranné vrecká môžete kedykoľvek vyhodiť. Ak máte box, musíte ho stále vláčiť so sebou. Kvôli malému fotoaparátu alebo kamere ľudia niekedy vláčia obrovské boxy, ktorých využitie je na zváženie.

Stávajú sa vám pri nakrúcaní aj úsmevné príhody?
Keď sme končili expedíciu Omo, mali sme za sebou takmer tisíc kilometrov v trópoch, a s kamerou sa nič nestalo. Keď sme už skončili a v cieli našej cesty som vyskakoval na breh, celý pieskový breh sa podo mnou odtrhol a spadol som do vody aj s kamerou. Hneď som vystrčil ruku nad hlavu a skončil som tak, že mi z vody trčal len lakeť s kamerou v hrsti a ja som bol celý pod hladinou. Kamaráti mi z ruky jemne vytiahli kameru a až potom zachraňovali mňa. Môžem povedať, že doteraz sa mi s kamerou nikdy nič nestalo. Viem, čo je pre kameru háklivé, viem, ako jej môže uškodiť prechod z teplého do chladného prostredia, z vlhka do sucha a podobne. Pre kameru sú najhoršie rozdiely teplôt, a tie na expedíciách zažívam neustále. V tuhých mrazoch je dôležité mať kameru zabalenú v niekoľkých vrstvách igelitových vreciek, aby sa vlhkosť vyzrážala na obvode vrecka a nie na kamere. Napríklad Petrovi Hámorovi pri výstupe na najvyššie vrcholy siedmich kontinetov pripravil kameru, tak, že spolahlivo fungovala na každom vrchole.
Umením horského filmára je nakrútiť reálne dramatickosť situácie. Môže to byť aj v našich kopcoch. V zime som nakrúcal vynášku nosiča Viktora Beránka na Chatu pod Rysmi. Pár metrov pod chatou sa dramaticky zmenilo počasie. Vietor asi 120 km/h. Viktora zrážalo s krosnou k zemi, padal. Vedel som, že to budú fantastické zábery a vnútorne som bojoval, či mu mám ísť pomôcť. Víchor mu vynášku začal rozfukovať po doline. Nakoniec som sa rozhodol, že mu pomôžem a kameru som schoval. Neskôr ma to zase veľmi mrzelo, lebo to mohli byť naozaj perfektné zábery. Ozaj videli ste tie zábery rodinného videa na safari ako manzelka nakrútila manžela, keď ho lev roztrhal pri vystupovaní z džípu s úmyslom si ho odfotiť?

Ako dlho vznikal film Tatry Mystérium?
Ťažko povedať, ale použili sa v ňom zábery z posledných štyroch rokov. Je to projekt, na ktorom asi budem sústavne naďalej pracovať. Možno vznikne Mystérium Tatier II., III. atď lebo tvorba v Tatrách ma neuveriteľne veľmi napĺňa a obohacuje. Pre mňa je toto pohorie naozaj mysteriózne.

Do Tatier sa vždy rád vraciate?
Určite áno. Pre mňa je to najkrajšie pohorie na svete, hoci som pochodil všetky veľké pohoria na zemeguli.

Anton Frič , WATT FOTO VIDEO