Na aorte Širokej. - K2 Studio
slovensky english

Na aorte Širokej.

13.9.05 Mesačný tieň má hĺbku -422m, a 1750 nových chodieb!

Už od siedmej "ráno" pobehuje po nehostinnej sieni s bivakom nocou na kosť premrznutý jaskyniar, a buntoší čelovkovo-výsluchovou metódou 7 zbylých (chrápajúcich, snívajúcich o ženách, či potajme papkajúcich sladkosti...), aby povstávali aspoň o tej desiatej... Áno, aj takto vyzerá začiatok ďalšej action v Mesačnom tieni, kedy vás z lona vyhriateho spaciaka vypudí najskôr tlak v močovom vaku... :-)

Poďme však k veci: Samozrejme, hlavným zámyslom ďalšej z výprav do útrob Javorinskej Širokej vo VTatroch bolo preniknúť ďalej po tu nájdenej, už kapacitne väčšej riečke (viď príspevok v tejto Knihe odkazov z 10. 8. 2005). Tentoraz sa na to podujala čisto pánska jazda: I. Pap, B. Šmída (UK), P. Imrich, J. Vykoupil (Šariš) J. Stankovič (Minotaurus) a trio Michal, Adrián a Tomáš Megelovci (Sekcia jaskynného potápania).

Nejaký ten transport (plynové bomby, cukor, Harmasan, ktosi si dokonca priniesol už aj papuče... ale aj centrála je už okolo tristovky), a od 2 do 5 hodín sme stanuli v bivaku všecia. A všecia sme sa na druhý deň vybrali nájsť posledný bod, dosiahnutý posledne Šmidkoňom a Kapučínom.

To sa ale nepodarilo! V zmäti meandrov, blokov a divočiny všakovakých iných priestorov sme ani za .... nemohli lokalizovať šachtu ?P20, kde naposledy mlelo dolu vodu, akoby na riadnej kaskáde... Mapérskemu družstvu sa na dôvažok (akoby hĺbkou natruc :-) pošramotilo meracie pásmo (mali merať odtiaľto späť smerom k táboru), a tak bol vytvorený ďalší pozoruhodný rekord tejto jaskyne - až(!) dva(!) namerané polygóny...

Ale nič to: Stankovič naliezol kdesi do závalu, a prešiel na zónu prítoku, kde je poriadny labyrint (aspoň 500 m) všehochuti priestorov, vraj aj akýsi chodbovitý dóm s dĺžkou 50 m, a - "všade to viedlo", chodbami, takže sa Jaro z obavy stratenia sa napokon vrátil...

Trojica Pap, Šmída a Michal Megela zatiaľ ňúrala, kde by len mohol byť ten "stratený" priechod ďalej po vode... Nenašli. Ale našli dačo inieho: dieru, až k blatovým nánosom v nízkych chodbách, kdesi pod tým šum vodotoku. Kopme! ide to, aj žymarom, aj Stop-Petzlom, zahlásil jeden z nich pred okienkom, zníženým bahnonáplavom. Kašlime na to! spriadal svoje hypotézy iný, mysliac tým fakt, že nad riečiskom by iste mali byť väčšie, záplavové chodby, ktorými sa dá mladosť/zúženosť inicial-riečiskovej zóny obvykle nadísť.

A tak vyliezli svorne napokon pomedzi bloky akúsi dieru, a potom? Hmm... potom sme kráčali - do aleluja. Nádherné riečiko, zákruty, dokonca aj drobné kaskádky a vodopádiky, premyté sivobiele steny, do toho rohovcové polohy, valúnové terasy, meandre, chodby, rozporovanie, skôr však rýchla chôdza... potom sme sa aj namočili cez okienko do vodule... sifóny, nad-chodby, dva prítoky (jeden dokonca priamo na kremencovom podloží!!), tak 2 - 5 l/sec. (odkiaľ to ide?), foslne, dokonalé okrúhle TUBUSY (či ideálne paleosifóny o profile 3 m)... No, "tam" to trvalo 3 hodiny, a v podstate sme sa ani raz nezohli...

Keď už sme dodýchavali silami, a odhadli sme TO tak na 1 kilák (a vzdušnou čiarou tak 400 - 500), ROZBEHOL SA ešte jeden z nás vopred, zistiť, aké nás čakaju fígle a prekážky tejto jaskyne ďalej. 200 m v takmer priamočiarej chodbe s prievanom... zas to obišlo sifón na vzdušné riečište... a ďalej - voľná trubica, a tma...

No - HROZNÉ!!! Fyzicky dosiahnutá new/hĺbka: -422 m. (a pozn.: aj za sucha na povrchu valilo v riečke opäť tých 15-20 l sekundových, teda, pôjde asi o nejakú významnejšiu podzemnú žilu tohto kopca, stabilnejšiu... pánbožko však zatiaľ vie, odkiaľ sa formujúcu...)

Naspäť bolo aj ZLE. Lebo, došli nám karbidky, a pri jednej slabnúcej Tikke a jednom Duu sme, veru, nevedeli nijakovsky násť cestu cez chaosy blokov späť... (Tj. riadne, a s krikom, a pískajúc, sme tam pobehovali!!) Izofólie už boli na krajíčku... ale v tej kose, okolo troch Celziov, premočeným, čo by to bolo platné...

Nakoniec sme akýmsi zázrakom našli cestu vonká, a tam nás čakal, zodpovedne (iba takých zo 5 hodín...), Adrián. Že, ako bolo? vraví s kľudom...

Docela ťažká akcia. Traja šli po nej von, piati sme zostali. Mapovať (...aby bol MSluka spokojný... :-))) Potiahli sme topofilom celé POHOĎÁKY, čo je úroveň veľkých, pôvodne freatických chodieb 25 m výškovo pod bivakom, až po nástup do P35 SLNEČNÝ DÁŽĎ. Popritom sme vymazávali "otázniky". (Lepšie povedané - jeden otáznik vymazali, a dva nové pribudli...) Michal našiel, vo výbežku chodby KU ZÓNE -340, veľkú šachtu ELEKTRA. Prieskum: nabudúce. Michal a Braňo potom kopkali v jednej nevýraznej jamke s blokmi, a skoro ich to napokon "zhltlo", do poriadnej šachty, aspoň P20. KAMEŇOŽRÚT, prieskum: nabudúce. Adrián a Braňo, vykresľujúc DÓM-NIJAK, pozreli "lepšie" do jeho steny, tam vylúpili z diery s prievanom (ŽIŠKOVE OKO) zopár kúskov tektonizovaného vápenca - a veľká šachta tak 8 x 20 m (alebo počiatok ozrutného meandra?). No čo... prieskum: nabudúce.

Lebo, všetko lano zobrali so sebou Jaro a Tomáš, do LESA ŠÁCHT. Tu, 8 nabúchaných spitov, zatiaľ 3 zlezené priepasti, parádny meander, nejaké slabšie riečisko, na konci sa treba do toho "oprieť" (kladivkom a sekáčom?)... Tiež: nabudúce.

Koncový rezult za túto akciu: tak 1750 m objavov. (Ale, svaly, a aj tam, kde je len tuk, či mozog, nás veru bolia z toho všetkého až poteraz, čo toto píšeme!) :-))

Braňo Šmída, Igor Pap, Mišo Mengele

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránkupublikované 14. 09. 2005, zobrazenie 2672x, dnes 2x
Hodnotenie0.0 (0)

Komentáre (0)

Zatiaľ tu nieje žiadny komentár.

dvd_sloboda-pod-nakladom_sk-2.jpg dvd_zit-pre-vasen_sk-1.jpg pyg.jpg dvd_troudefer_sk.jpg mong.jpg bhu.jpg car.jpg nezant.jpg tep.jpg

CalmCube2 CMS · Webdesign Michal Skrabalek
RSSFacebookYouTubeVytlačiť stránkuMapa stránok · © 2003 - 2019 K2 Studio · Počet návštev: 4621946 (2672)