Pekelná diera

"Pekelná diera" (alebo v španielčine: Cueva del Diablo) je ďalšou neobyčajnou a veľkou jaskňou, ktorá bola v rámci expedície TEPUY 2007 objavená v horskom masíve Chimantá jaskyniarmi Braňom Šmídom a Marcelom Griflíkom a filmárom Pavlom Barabášom.

Vchod do "Pekelnej diery" tvorí ohromný prerútený kolaps - megadepresia (prepadlina) o rozmeroch 100 x 200 m, na dne ktorého v hĺbke asi 80 m sú samotné otvory - vchody do ohromných suhorizontálnych chodieb, tzv. Severnej i Južnej vetvy. Severnú vetvu tvorí asi 400 m dlhá, takmer priamočiara galéria, široká miestami až 50 m, ktorá končí mohutným dómom Gran Galería de Barabas (60 x 80 m), prerúteným zvrchu na denné svetlo asi 100 m dlhým kaňonom. Naprieč touto trhlinou jaskyňa končí zatiaľ nepreniknuteľným závalom, avšak genetické pokračovanie je tu zrejmé... Severná vetvy systému je podobne priestranná, formuje sa tu dokonca riečka, chodba je na jednom mieste, v sieni Gran Galería de Ben Williams, široká takmer 80 m! Tu sa jaskyňa vetví: na juh, ponad vysoký previsnutý zával, bolo vidieť slnečné svetlo, zrejme do povrchového kaňonu, za ktorým však pôvodná chodba pokračuje zrejme ďalej... (Z opačnej strany sa tento ale, cez kaňon, nájsť nepodarilo - bola však nájdená ďalšia veľká, asi 300 m dlhá jaskyňa, Cueva Zuna, ktorá je asi genetickým pokračovaním "Pekelnej diery".) Napokopn, je tu ešte veľká chodba, smerujúca znovu na juh. Tá sa ďalej vetví, avšak pre nedostatok času nebola prebádaná až do konca. "Pekelná diera" je nepochybne jednou genetickou súčasťou obrieho hydrologického systému Cueva Charles Brewer, podľa nájdených indícií najskôr jej staršou paleoúrovňou: svedčia o tom už znovu re-korodované biospeleotémy typu Champignones, a celkovo veľmi starý, až "prašivý" dojem: závaly v jaskyni sú už pokryté hrubou vrstvou niekde až 1 m (!) hrubého prachu, alebo jemnučkého piesku zo stropov. V jaskyni boli nájdené extrémne veľké typy čudesných, nikde inde zatiaľ nepozorovaných biospeleotém, nazvaných ako " Slonie choboty", ktoré sú dlôhé až 3 m a ich genéza je zatiaľ neobjasnená. Na starosť až senilné štádium vývoja "Pekelnej diery" poukazujú aj mohutné, hlavne v privchodových partiách sa vyskytujúce chuchvalce iných biospeleotém, ktoré majú štruktúru akoby papierovej hmoty, a boli v nich pozorované prerastlice sadrovca s pavučinami a neznámymi plesňami. Slovenská zostava tvorená Braňom Šmídom a Marcelom Griflíkom, Pavlom Barabášoma Erkom Kapuciánom jaskyňu zdokukmentovala v celkovej dĺžke zatiaľ 2,4 km... pretože - jaskyňa ďalej pokračuje...

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku29. 9. 2007, 13:54