Povedali o filme Tepuy

Tomáš Hulík, fotograf a filmár
Málokedy sa podarí dostať na plátna kín film, ktorý prispeje k objavovaniu a nahliadnutiu do tajomstiev prírody. Barabášovi sa znovu podaril husársky kúsok, priniesť dokument nakrúcaný v prevažnej väčšine v absolútnej tme jaskyne. Film nemá ani jedno „tmavé" miesto, osvetľuje hľadanie a vznik jaskýň v kremencoch, v miestach kde by ani nemali existovať. Cenným prínosom je množstvo otázok, ktoré sa vynoria po uvidení tohto diela. Nielen o húževnatosti a entuziazme bádateľov, skvelej práci režiséra, ale najmä otázok pre vedcov a jaskyniarov, ktorí majú neľahkú úlohu rozlúštiť záhady tohto starobylého sveta tmy...

Pavel Branko, filmový publicista
Pavol Barabášje pokračovateľom Amundsenov, Scottov, Byrdov, Livingstonov či Hillaryov, ibaže kým oni mali k dispozícii nekonečné priestory neobjaveného, on sa vo svete, kde je takmer všetko prebádané, musísústreďovať na jeho posledné zákutia. Iná stránka objaviteľstva: Pururambo objavuje krajiny neznáme iba z hľadiska Európy - ľudia tam predsa žijúa ani nestoja o to, byť objavení. Tentoraz sa jaskyniari vydali do svetov, kam naozaj nevkročila ľudská noha, a vyťažili z nich reportážny cestopis s obrazmi neuveriteľnej krásy, kde autor ustupuje do úzadia. Z kontextu je však jasné, že všade ta, kam vstupuje noha jaskyniarov, musela najprv vstúpiť noha kameramana. Vynára sa sen fanúšika dokumentu ako umenia: Čo keby autor ten nádherný materiál prestrihal na ďalší film - do podoby symfonickej obrazovej básne bez slov?

Zuzana Mistríková, mediálna analytička
Tepuy prináša strhujúci divácky zážitok. Tak ako všetky filmy Paľa Barabáša. V prípade tohto režiséra si pri sledovaní filmu musím vždy hovoriť, že ide predsa o dokument, a preto je vysoko pravdepodobné, že účastníci expedície to, na čo sa dívam, prežili. A tak vždy spolu s nimi objavujem neuveriteľné zákutia tejto planéty. Tepuy je opäť dôkazom, že dobrý dokument patrí aj na plátna kín...

Ildikó Pongó, filmová publicistka
Pavol Barabášopäť raz dokázal, že aj pasívne cestovanie môže mať svoje čaro. Didaktickosť v jeho filmoch nie je otravná, Tepuy v divákovi vyvoláva túžbu dozvedieť sa viac. Režisérovi sa navyše darí budovať napätie takmer ako pri filme z kategórie fikcia. Divák cíti s protagonistami, prežíva s nimi útrapy, dokonca sa s nimi určitým spôsobom vie identifikovať, veď každý z nás je v podstate dobrodruh. Po vizuálnej stránke ide o dielo, ktoré si zaslúži veľké plátno.

Daniel Bernát, redaktor denníka
Pravda Tepuy je pôsobivý film, nielen po informačnej, ale aj po emocionálnej stránke. Divákovi sprostredkuje prírodné špecifiká vzdialeného regiónu a zároveňradosť z objavovania. Obrazy Tepuy by si z veľkej časti vystačili aj bez komentára, sú očarujúce. Komentárom však režisér Pavol Barabášdivákovi odhaľuje, ako dobrodružstvo z poznávania nepoznaného vnímajú samotní objavitelia. A ich pocity sa celkom úspešne prenášajú na „kinosedov".

Anina Gudzová , redaktorka Enviromagazínu
Dokumentárny film Pavla Barabáša približuje mystériá tohto nádherného, exotického, izolovaného sveta citlivo, nevtieravo, s pokorou. Divák sa stáva jedným z účastníkov expedície. So zatajeným dychom objavuje zázraky strateného sveta, prekonáva nástrahy a nebezpečenstvá, žasne nad dômyselnými výtvormi v trinástej komnate evolúcie, aby sa nakoniec zamyslel nad mystériom života a uvedomil si osudovú spätosť so všetkým, čo na našej planéte bolo, je i bude...

Kararína Javorská , scenáristka a dramaturgička
V stredobode pozornosti mnohých súčasných dokumentaristov je človek so svojím príbehom, rozprávač aj hlavná postava dokumentu, ktorej osud, či zážitky nám tak sprostredkujú prírodu v nezvyčajne emotívnej rovine. Rovnaký spôsob rozprávania vždy v svojich dokumentoch volí hviezda slovenskej dokumentaristiky Paľo Barabáš. Tentoraz s ním vo filme Tepuy navštívime jaskyne ohromujúcich rozmerov aj ťažko predstaviteľného veku v juhoamerickej Venezuele. Jaskyniari, ale aj hlas samotného autora, nám približujú neuveriteľné informácia, zoči-voči ktorým si, tak ako vždy v Barabášovom prípade, uvedomujeme úlohu človeka na tejto Zemi, pokoru, ktorú čoraz častejšie strácame, aj posolstvo, ktoré nesieme.

Vytlačiť stránku Vytlačiť stránku25. 9. 2007, 14:22