Sloboda pod nákladom - Súvisiace články

Prvý pokus o nakrútenie filmu v roku 2002

Pre mňa bolo nosenie v Tatrách remeslo, ktoré ma formovalo v mojom študentskom veku. Celý rok som sa tešil na leto, keď si budem môcť nabaliť krosnu na chrbát a stať sa súčasťou Veľkej Studenej doliny. Možno som vtedy ešte nechápal, prečo ma tá práca tak priťahuje. Podstatné bolo, že ma uspokojovala. Keď som sa začal venovať dokumentárnemu filmu, stále som rozmýšľal ako uchopiť nosičskú tému.

Uvedomil som si, že najhoršie sa robí film o téme, v ktorej ste doma. Nakrúcal som vynášky priateľov za každého počasia, chcel som obsiahnuť množstvo pocitov, zaznamenať poznania nosičov, chatárov i horolezcov. V roku 2002 som urobil dokonca akýsi teaser, ktorý je na tejto stránke. Nakrúcal som ešte kamerou vo formáte 4: 3. Videomateriálu z nosičského prostredia pomaly na harddisku pribúdalo, ale film som stále nedokázal uchopiť, nevedel som poskladať zaujímavý príbeh. Môj problém vyriešil až osud. POškodil sa mi harddisk. Niekoľkoročná práca bola zrazu preč. Bol som z toho naozaj nešťastný.

V tom období som chodil na rôzne objavné expedície, ktoré si vyžadovali množstvo času a sústredenia. Neostávala mi už energia začať nakrúcať film o nosičoch odznova. Časom som vystriedal videokameru formátu 4:3 za novú v širokouhlom formáte 16:9, potom vo vyššom rozlíšení HD a napokon UHD a 4K. Bolo to na jeseň v roku 2013, keď som v tejto kvalite začal po 11 rokoch pracovať znova na filme. Všetky zábery nakrútené v 4K som poriadne zálohoval. Našťastie dnes už je film hotový.

Vôbec som na začiatku neuvažoval o tom, že by film mohol ísť i do kín. Nakoniec ma z ASFK prehovorili, aby sa dokument premietal aspoň vo filmových kluboch. Každý film nakoniec preverí čas. Ja osobne som však rád, že som zachytil pri práci nosičov, ktorí už o pár rokov na tatranských chodníkoch nestretneme. A možno film prispeje k tomu, aby remeslo, ktoré formovalo mňa, ešte aj dlhé roky formovalo mladých ľudí zaľúbených do našich najmenších veľhôr.

Pavol Barabáš

 

viac:

Barabášov film bude opäť o živote v Tatrách - rozhovor pre Tatranský dvojtýždenník

Režisér o nosičskom remesle - zo spomienok na nosičké časy - rok 1979 na Zbojníckej chate

Spod krošne veselo i vážne - humorná knižka Jara švorca a Pavla Barabáša

Sherpa Rallye - nosičské preteky

V horách je čosi nad peniazmi, Viktor Beránek, Profit 13/2013

Chata pod Rysmi je najvyššia turisticky dostupná usadlosť na Slovensku. Preskákala si toho neúrekom a s ňou aj jej správca Viktor Beránek. Medzi strmými skalami nie je ľahké robiť biznis, ale peniaze sú to posledné, na čo myslí. „Objavia sa vtedy, keď ich nehľadáte," vraví tento svalnatý muž s hustými šedinami. Zázrak? Alebo len hory prajú tým podnikateľom, ktorí do nich neťahajú luxus a internet?

Rozhovor s chatárom na Rainerovej chate Petrom Petrasom, hlavnespravy.sk, 20.1.2016

Peter Petras je chatárom na najstaršej chate vo Vysokých Tatrách a v horách pôsobí už polstoročie. Práve v auguste tohto roku to bude 50 rokov, čo sa stal horským nosičom a láska k prírode a k Vysokým Tatrám mu ostala dodnes. Málokto o ňom vie, že okrem chatára a nosiča je i profesionálnym pedagógom, tomuto remeslu sa však už dávno nevenuje. Narodil sa 16. augusta 1946 a Rainerovu chatu v Starolesnianskej poľane prevzal pod svoje krídla v roku 1997. Zrekonštruoval jej interiér a v prevádzke ju má od roku 1998.

Nosičský rekordér Laco Kulanga nemieni zavesiť krošňu na klinec, Korzár, 10.11.2004

Vysokohorský nosič, chatár zo Skalnatej chaty Laco Kulanga tvrdí, že mu nikdy nešlo o rekordy. Hoci si už kedysi dávno za svoje unikátne vynášky vyslúžil neformálny titul "kráľ tatranských nosičov", stále tvrdí, že nosenie je predovšetkým možnosť na každodenný intímny kontakt s prírodou. Potvrdil to aj pri nedávnych oslavách 55. narodenín. "Naložil som si na chrbát symbolických 155 kíl a verím, že keď budem sláviť stovku, zvládnem ešte 100-kilovú vynášku," dodáva so smiechom oslávenec.